Dedukcia je postup objasňovania od univerzálnejšieho, všeobecnejšieho pojmu k pojmu menej všeobecnému, až konkrétnemu. Je to postup smerom zhora nadol. Menej univerzálne alebo konkrétne je obsiahnuté v univerzálnom (viac všeobecnom). Nie je to nič iné, ako použitie princípu účasti na celku. Pri dedukcii človek konkretizuje, analyzuje celok.
Napr. detektív podľa určitých všeobecných zákonitostí správania človeka vypátra páchateľa skutku. Iný príklad: akoby človek schádzal z vrchu kopca pozrieť sa na jazierko (stromy), ktoré zhora videl z vtáčej perspektívy ale zároveň v súvislosti s celou krajinou, ktorú pri zostupe akoby stratil.
Indukcia je opačný postup objasňovania, teda od jednotlivého k všeobecnému. Je založená na vzostupnom princípe, t.j. akoby sme liezli na kopec a z neho sa pozreli na celú krajinu, aj na to miesto, odkiaľ sme vyšli. Pri indukcii zovšeobecňujeme. Je to myšlienkový postup umožňujúci z pozorovania jednotlivých faktov vyvodiť existenciu všeobecného zákona. Napr. Newton si všimol, že všetky telesá padajú a z toho odvodil – zovšeobecnil zákon gravitácie.
Indukcia nie je možná bez dedukcie a opačne. Je to tá istá cesta v našej mysli, len raz ide človek smerom hore (indukcia) a raz dole (dedukcia). Dedukcia je spravidla ľahšia cesta. Ľahšie sa ide z kopca ako do kopca.
