Chcem sa vyrozpravat,lebo mi je hrozne.
Uz pol roka mi je z toho nazvracanie a som zufala. Po pol roku som podviedla partnera, nemala som priamo pohlavny styk, ale slo o sexualne zalezitosti. bolo to obdobie, kedy som mala obrovske depresie a dojem, ze mi nik nerozumie a vztah s nim nema uz zmysel. bola som opita ako pes a zo zaciatku som sa branila, ale ked dotycny uz dlho naliehal a nechcel mi dat pokoj, bolo mi to jedno, lebo sa mi pacil. a mala som pocit, ze on je dakto, kto ma pochopi a da mi, co v zivote potrebujem.
s nim som sa odvtedy nevidela i ked viem, ze ma ma rad. ale neskor, ked som si trochu usporiadala vlastnu hlavu som si uvedomila, ze clovek, ktoreho mam po boku sice nie je ideal, ale neskutocne ho milujem a je najlepsim, co mozem mat. odvtedy mam strasne vycitky. byva mi uplne nevolno, ked je nervozny,lebo sa bojim, ze o tom vie a hlavne mne je strasne zle zo samej seba. citim sa odporne a dakedy by som mu to najradsej povedala, aby videl, aka som svina a potrestal ma za to. na druhu stranu ho nechcem ani za nic stratit a hlavne mu nechcem ublizit. a keby som mu to povedala, stanu sa obe tieto veci. kludne mi nadavajte do kuriev, aj sa tak citim a neprejde den, kedy by mi z toho nebolo strasne zle. uz neviem, ako dalej... ako sa prestat zozierat vycitkami i ked si ich zasluzim :(
neverna hlupana
kiki2 a mozem sa opytat, k comu doslo? lebo toto neboli len bozky ... :'-(((
jednoznačne mu to nevrav....skus na to nemyslieť...a viac to neurob.
kiki2
ja mu to urcite neplanujem povedat, ako mi tu radi 1eni1. asi nie si chlap, vsak? ti sa myslim na to pozeraju trosku inak.
to by medzi nami vzdy vyselo, aj keby to naoko dokazal stravit. lebo to sa nezabuda... nechcem mu ublizovat. zatial som tym ublizila len sama sebe, nemusim aj dalsiemu cloveku.
Poznam to, aj mne sa to raz stalo. Bola som pohadana s priatelom a pri prvej prilezitosti sa to stalo. Vycitala som si to asi 3 mesiace- potom to preslo, aj ked doteraz si na to spomeniem. Ale viem, ze som bola k nemu ovela pozornejsia, co som sa citila mizerne. Len mu to nevrav, ublizis mu a nezasluzi si to. Hlavne ak ho chces, nech sa to uz nezopakuje.
ale ak mu to niekto vykecá a bude čakať na to, kedy mu to povieš...tak to ho bude poriadne zožierať. Veď aj tak si mu už z časti ublížila.Su dve možnosti ak mu to povieš, buď si všetko vysvetlíte alebo ti da kopačky. A keď to nechaš tak, že bude klamaný. Tak mu ty daš časom kopačky. Na také niečo nezabudneš, to musí byť v povahe človeka. Teba to bude trápiť naďalej.
povedat mu to nemozem. to by bolo ublizovanie dalsej osobe v zaujme mojej vlastnej ulavy. to by bolo strasne nefer odo mna, ze ja som suka a trapim sa koli tomu a aby som si zmiernila trapenie, necham sa trapit aj jeho. musim si to vyzrat sama. len niekedy by som chcela navod na to, ako zabudnut. ako urobit tlstu ciaru za minulostou a nemysliet viac na nu a uzivat si to, ze som konecne nasla samu seba. musi to vyzerat tak, ze som slapka a ze sa len sama pred sebou obhajujem, ale skutocne to bolo obdobie, kedy som nevedela nic, nevedela, kto som a ani len kam patrim. a ked som to konecne zistila, tie sposoby "hladania" ma teraz velmi tazia :(
keď ťa to tak žerie, tak najlepšie je to zo seba dať von a povedať mu to. Ale či ti odpustí... máte pekný vzťah, ale boli aj krizové obdobia?ale aj keby ti odpustil už ti nebude veriť a určite si da otázku čo ak ma niekedy zase podrazí? Ale ak to tajomstvo nemôžeš u sebe udržať, tak mu to povedz.
