bavite sa so "znamymi" ked ich stretnete ?

Presne, dievcata, ako tu pisete. Ale este nieco by som pridala. Napriklad vystupim s nejakou znamou z autobusu a ta sa ma opyta. "A kam ides?" Hadam je to moja vec, si pomyslim. Niekedy nepoviem nic, niekedy ze do mesta nieco kupit a niekedy, ze domov. Ak pocuje ta znama, ze domov, hned da otazku. "A kde byvas?" Si myslim, ze to je dost sukromna vec. Ak sa velmi nepriatelime a pozname sa skor z videnia alebo z prace. Potom ma vedia zabit este dalsie otazky. Niekedy si fakt len lenosim a nerobim nic. Niekto mi zatelefonuje, zdvihnem, pozdravime sa a hned mi da otazku. "Co robis?" A mne sa zda trapne, ked poviem nic. Mam pocit, ze potom ten clovek mi hned navrhne a vnuti stretnutie alebo nejaky program. A ja vazne na to nemam niekedy naladu. Na tuto otazku by som dokazala zabijat. Iba rodicia, pripadne blizka rodina a priatel maju pravo klast tuto otazku, pri nich mi to nevadi. Dalej nemam rada otazky, ked sedim na zachode, kde na mna cakaju a pytaju sa dookola. "Uz si?" A ja si s prehananim skoro ani nohavice nestihnem dat dole.

hej,ti co maju auto to maju jednoduchsie lebo nemyslim ze stretavaju tak svojich znamych :D este vo vytahu sa to da,tie dve-tri vety,ale inak :D heh... no raz som stretla susedu asi po sto rokoch (s jej dcerou som sa hravala ked som bola mala),sla so mnou v buse a zacala sa ma pytat take osobne rodinne veci ze som myslela ze ju zabijem !!! a vzdy ked som ju stretla na ulici,ze sla okolo,tak sa ma tak hnusne spytala "do skoly??" ...krava

ja som raz mala pocit, ze vystupim cez zatvorene dvere...nastupila som do busu skor ako znamy, a on sa rozbehol priamo ki mne a jak som to zbadala, normalne som chcela v tej sekunde vystupit...ale nedalo sa :(( tak som si uzila 30 minut rozhovoru, ktory nemal ani hlavu ani patu...jooooooooj aj ja chcem uz auto

lesslie,to aj ja..presne.. ibaze uz niekedy nemam na to nervy poslednu dobu.vcera som zazila taku konverzaciu ze som myslela ze na mieste sa otocim a ujdem prec.este stastie ze so mnou nesiel v buse.a dnes dlllha 10minut konverzacia s jednym,sli sme spolu v autobuse,ale ty kks..

na druhu stranu, uz ked sa niekto snazi okonverzaciu, tak som mila, usmievam sa srandujem, poradim, opytam sa aj ja ako sa ma, kam ide a taaak, ale v mysli sa modlim,aby to uz skoncilo a najhorsie je este ked si aj v autobuse ku mne ten dotycny sadne a pokacuje strasneee

:D hehe to poznam...ale ja zas niekedy mam brutal zlu naladu a ked sa ma nejaky neznamy clovek nieco spyta,napr na cestu,tak mi to zlepsi naladu :D ani neviem preco.. ale to rozpravanie sa s "kvazi znamymi ludmi" ooooochh..no niekedy sa tomu vyhnut neda..a niekedy si mozno len myslim,ze sa s nimi musim ist rozpravat,aby si nemysleli,ze som namyslena alebo co

mne to nejak neprekaza ked sa mi niekto vyhne..ja som len rada, ze niekto ma tolko rozumu aby mi dal pokoj, aj ked ja by som si pokecala....radsej dam pokoj aj ja nech mam ja sama pokoj...

ja to tiez neznasam, vzdy sa radsej vyhybam takejto zbytocnej a umelej konverzacii. Celkovo, ludia ma unavuju, ako by mi odcerpavali energiu a obcas vo mne vrie, ked sa ma niekto spyta napr na cestu alebo akym busom sa dostane tam a tam. A tiez si o mne ludia myslia, ze som namyslena, priznam sa, posobim mozno tak, ale pravda to nieje. Takze sme rovnako ,,postihnute,,:-)))

ale co je sranda,ze niekedy ked to niekto spravi mne,tak ma napadne,ci to nie je osobne :)))

jasne, najradsej mam leto, dam si mp3 do ucha, okuliare na oci, a tvarim sa ze som neviditelna...alebo ked niekoho znameho vidim, tak nejdem az k nemu pozdravim a stojim celkom daleko od neho a ked vidim, ze ide ku mne,m tak si idem rzchlo kupit nieco do stanku a postavim s apotom uplne inde...no nie vzdy sa timu vyhnem...ach jaj