ahojte
urcite nie som pubertacka mam uz svoj vek ;),ale obcas sa tak citim !(ale nastazujem sa ;)....
je v mojom zivote jeden dotycny pan ktoreho asi nikdy nebudem mat,taha sa to uz skoro vyse troch rokov som z neho uplne mimo viem kedy sa dostavi do prace ( robime na tom istom mieste),citim jeho parfem vsade kade prejde,aj ked kolegyna si to ani nevsimne-nezaciti sa mi smeje ze uz poznam "skoro vsetko jeho " poznam jeho kroky aj ked nevidim kto kraca ja viem ze to je on,ked na mna prehovori viem sa normalne "rozlozit",ked mam zlu naladu staci ked sa na mna pozrie usmeje sa ja sa zmenim na ineho cloveka,ked ho zas nevidim tak som zufala stale nanho myslim!dufala som,ze s postupom casu ma to prejde,ze je to len take omamenie,ale mylila som sa,je to prave naopak!
dotycny pan vie ze sa rozplyvam ked je v mojej blizkosti vie o mojich sympatiach k nemu,z jeho strany je to to iste,asi nie az tak ako z mojej strany (neviem),dozvedela som sa to od kolegu ktory sa snim pozna lepsie nez ja,ale ! dotycny pan nemoze nic robit lebo on je moj sef! a ja tak isto nie akoby som mohla?to sa neda!
co mam robit!?
ja ho zboznujem!!a zosaliem stoho!!!!
Som myslel, ze o mne pises. Az ked si napisala, ze je to sef, tak to ja nebudem :'(.
:)
Skus sa s nim o tom pobavit, to ze je sef neznamena, ze nie je muz. A podla mna neni problem. Len v neskorsom case partnerstva - videl by som asi problem v tvojom privilegovani sa. Ak si dostatocne skromna a silna psychicky, tak odolas pokuseniu robit sa za dolezitu v praci a nevyzadovat ziadne extra privilegia od neho. Bola by si schopna zniest prepustenie - ak by firma zacala prepustat? Alebo by si u neho lobovala a vyzadovala si aby ta to nezasiahlo?
Striktne oddelit pracu a vztah. Prejavy vztahu kludne ponechat, ale zamestnanecke povinnosti nezahadzovat!
A na dovazok - ohovaranie ostatnych kolegov :)
Vo všetkých bodoch to súhlasí s mojím tak povediac \"2-ročným trápením\", avšak vždy je za niečim chybička krásy: ten môj boss je zadaný...nikdy som o tom vo veľkom nehovorila, predsa kto by to mohol pochopiť? Snaď nie mama, ktorá by ma podľa jej dávnych slov vyfackala a hneď by som sa z tej nočnej mory zobudila. Kamarátky? Tie, ktoré nechápavo hľadeli na kamarátovho známeho (v mojom veku 22), ktorý prišiel osláviť Silvestra so svojou priateľkou takmer o 25 rokov staršou?
Presne pred rokom som sa predsa odhodlala o tom napísať na jedno fórum - nula bodov a o pár mesiacov neskôr som to všetko konečne vyklopila naj kamarátke, ktorá to síce zobrala s pochopením lenže ako som jej o tom v jeden deň hovorila tak sa nato aj hneď zabudlo a viac sme tú tému nerozoberali...
Už len to, že to píšem sem sa mi zdá nemožné, absurdné, a vôbec som to nemala vlastne v pláne. Čo ak ma niečo odhalí...? Lenže čím dlhšie to trvá tým tá diera v mojom vnútri rastie a rastie a tie \"šťastné\" chvíle, ktoré zažívam v práci, sa z radostných mini-zážitkov zmenia na nočné mory ihneď ako sa vrátim domov alebo do školy. Dám si pár dní voľna, prejde ma to (to si hovorím už každý deň), možno taký týžden, tým oddychom si vytiahnem jeden boľavý klinec zo srdca a vtlčím si ďalšie dva nové len čo sa vrátim späť do reality.
Odísť, odísť nad tým som uvažovala už tretíkrát, ale nie je to také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá...............jediný pokoj mám už len tým spánokom lenže aj to trvá kým prestanem na všetko myslieť a konečne zaspím.
Ja nehľadám a nečakám rady len to proste musím už(zase) niekde povedať.
aj nad tym som rozmyslala,ale ja tu mam velmi dobry flek aj platovo aj celkom sa da takze menit velmi nechcem
teraz sa pytas ze co potom chcem!
ani sama neviem,len je to tazke lebo ani porozpravat sa nemam skym cize ani rada od nikoho ani tak povediac potesenie..
Poznám také páry a klape im to na pracovisku už pár rokov dokonca sa aj vzali.Čo si o tom myslia kolegovia je už otázne.Ideálne by bolo zmeniť firmu a začať si s potom už bývalým šéfom lebo väčšinou to nerobí dobrú krv to je pravda.
ja viem,ale on to potvrdil bohuzial nemoze nic robit dokial robim v jeho firme,on je za to;ze sef je sef a nemoze si zacat s niekym kto robi prenho,aj ked vidno na nom zo 100 metrov zeby chcel uz si to vela ludi vsimlo a vela ludi ma s nim podpichuje,ja sa samozrejme tvarim ako keby sa nic nedialo nechcem aby si mysleli o mne zle veci uz len preto ze je sef!vies,kadejaky su ludia zakerny!!
Už to trvá dlho, a nemá sa k činu, možno by pomohla taktika nevšímať a ignorovať a šetriť úsmevmi. Chlapi sú lovci, nie? Chcú to čo nemôžu mať. Dáš mu tým výzvu..
no ved to ze su to uz 3 roky :(
je rozvedeny uz dlhsi cas a priatelku nema jedna za nim doliezala davnejsie,ale to nic nebolo aspon co viem z rozpravania a nedavno mali taku rec s kolegami,ze uz ani nevie ako zena vyzera,a je stale v robote od rana do vecera a ako naschval dokonca byva tam kde ja o poschodie vyssie,
on je odomna strasi o 14 rokov ja mam 30.
Fúúúúha, 3 roky. Tak to už nie je len taký bláznivý ošiaľ. Vieš, je to ozaj ťažko, láska na pracovisku, denno denne s tým bojuješ. To sa mi zdá ale zvláštne že nemá priateľku? Fakt? Neviem si to dosť dobre predstaviť, ste starší už obaja, hej?
ano je to velka prekazka! on ma velky respekt a jeho slova su " ty co pracuju pre mna su nedotknutelny " vravel aj to keby som nerobila pri nom tak by ma otravoval den co den,je to tazke aj preto ze o tom nemozem rozpravat a v robote uz vobec nie,vie to iba jedna kolegyna ktora je uplne v pohode inak by to bol problem,!a odist z roboty nechcem,tak neviem co skor keby to trvalo len par dni tak je to ok ale nie uz skoro 3 roky :(
Hovoríš že aj z jeho strany sú sympatie, ty vidíš prekážku v tom že je tvoj šéf? Len to netreba siliť aby si u ňho tie sympatie nestratila, aby to nevyužíval, veď vieš že aj chlapi vedia byť pekné potvory. Ja som pár krát taký ošiaľ zažila, a prešlo ma to a teraz mám takého priateľa u ktorého napr. taký ošiaľ vôbec nebol.
