Ked ja som uz asi hlupa neviem..mam chlapca lubime sa nie sme spolu dlho alebo pre nie koho je mozno 5 mesiacov dost..on ma ma naozaj rad velmi viem to zalezi mu na mne..ked som snim je mi uzasne ale ked musim ist domov tak je mi niekedy az doplacu a to sa stava stale skoro..ked snim nie som den tak mi chyba a zacina mi z toho az sibat a on ma tak toleruje nevadi mu to chape ma alebo sa tak aspon tvari to je jedno..moze to byt aj tym ze cez tyzden som v skole a len vikendy som doma cize cez prazdniny chcem byt snim stale a ked snim den niesom proste stavy ze chyba mi a viem ze on to tak nepreziva..ja som ryby a o nas je vseobecne zname ze sme maximalne citlivi ludia..neviem co mam robit uz aby som bola spokojna a kludna..ak dakto viete prosim poradte mi :( dakujem
Laska alebo posadnutost...
noo som necakala ze mi dakto odpise ani :) a som rada ze niesom sama taka cudna abo ako by som to nazvala .. a ked hey vlastne ja skamoskami uz ani nieosm poriadne lebo ja stale snim chcem byt .. a ono je to tazke teraz byt skamoskami lebo stale mam pocit ze sa snimi nudim a myslim nato ze ako by mi snim bolo lepsie..ale asi to uz dako skusim aspn sa posnazim boze lebo uz niekedy fakt si pripadam ako debilna ze zobud sa..aj dnes napr mama ze lyzovat na vikend a ja ze nie boze sak nebudem doma..total skraty..a jaaj summer 18 mam chlapec 23 ..
no vsetko co by som bola byvala napisala napisala summer . tak ja mam len dalsiu otazku ako to prezívaju chlapy?? lebo je nefér ze my na nich myslíme doma a oni sa mozno tesia ze konecne mozu ist za kamosmi na pivo bez svojej zenskej:)
taketo iste stavy som prezivala na zaciatku vztahu aj ja, boli sme spolu dennodenne, a moj priatel to chapal, alebo jednoducho sa k tomu neak nevyjadroval, ale viem, ze mu nevadilo, ze sme stale spolu..... lenze potom prisla matura a vysoka skola a ked som s nim bola stale, nic ine som nestihala.... a po case som vedela, ze to nie je spravne, byt spolu stale, potrebovala som aj ja cas na seba a on takisto na svoje zaujmy..... teraz sme spolu uz vyse 4 roky, ale zase to na mna neak prislo....bola som teraz aj chora, a tak som bola rada, ked bol pri mne, zaspavali sme vedla seba...a ked som musela jednu noc spat doma bez neho, myslela som si, ze to nevydrzim....takze po styroch rokoch sa to opat vratilo....
Deelicious a kolko mas rokov ty a tvoj priatel?
Vies ja som si prezivala toto iste, ked som mala prvy vazny vztah /este sme spolu:)/ Stretavame sa kazdy den a pamatam sa ako mi bolo bez neho smutno, presne ako ty pises, ale musela som sa zmenit, lebo to viedlo k rozpadu vztahu. Dnes nam je omnoho krajsie a stacilo pochopit par zakladnych veci. Viem ze tebe nehrozi ziaden rozchod, ale mne po 5mesiacoch tiez nie, az po roku. Nesmies byt na nom takato zavysla. Vies, po 5mesiacoch je to aj normalne, je to este cerstve /aj ked tebe sa to zda byt asi ze 5mesiacov je dlhy cas:)/ a ty sa tej lasky nevies nabazit vsak? Ale ak chces dobru radu, dam ti ju a je to naozaj vlastna skusenost. Neopustaj svoje konicky, nadalej sa stretavaj s kamoskami a ak ta niekam zavolaju chod. Budes mozno menej s priatelom, bude ti chybat, ale je to pre vase dobro. On nesmie mat pocit ze si na nom zavysla, nedavaj mu najavo ze ked si bez neho ze nemas co robit, ze sa ides zblaznit. Prave naopak, povec mu ze ti chyba, ale zaroven si najdi program na ten cas a povec mu co si robila a ze si sa mala dobre. Bude si ta viacej vazit. Ziadny chlap nechce mat pocit ze zena je na nom zavysla a ze bez neho nevie co robit, a hlavne mlady to nemaju radi. Teraz je aj on zamilovany a tak to berie s rezervou, asi mu to aj lichoti a ty mu urcite tiez chybas, ale po istom case, kedy budete spolu uz rok, dva, bude mu to vadit. Bude mat pocit ze je zviazany, ze sa bez neho nevies ani pohnut. Nebude uz mat na tebe co obdivovat.Bude si tebou isty a to nie je dobre. Musi vediet ze aj ked si bez neho, vies sa zabavit, ze aj ked ti chyba, ty si samostatna baba a vies si poradit. Vtedy budes pre neho zaujimava. Mysli na to, ze v zivote mas vsetkeho kusok- kusok stastia, kusok nestastia, kusok casu s kamoskami, nejaky kusok lasky a nemozes si tu laku predsa vycerpat hned! Bud s nim ked sa da, ale nebud s nim za kazdu cenu. Ak ti povie ze ide von s kamosmi nehaj ho ist. Trebars aj na cely vecer. On si bude vazit aka si, ze mu davas volnost a oto viac oceni cas straveny s tebou. Ver mi, prilisna naviazanost na milovanu osobu je len na skodu. Musis tam naist tu spravnu mieru. On je chlap, nebude za tebou revat do vankusa vzdy ked budes prec a nechce to ani od teba. Budes mu chybat, ale tak, ako to ma byt... bud stastna ze ho mas, ked ides domov nemaj chut plakat, ved ta neopusta navzdy. Naozaj, lebo po par rokoch by to aj teba omrzelo. Ak sa ho naucis prijmat ako niekoho, kto ta robi stastnou, s kym chces travit cas, s kym ti je dobre ale bez koho dokazes zit, bude aj tebe lepsie..
PS- nebude tam menej lasky, bude jej rovnako ale vydrzi dlhsie...
ahoj...ja som zazivala alebo zazivam nieco velmi podobne s mojim priatelom. Ked som bola v obdobi ako ty, toho polroka spolu, tak to bolo rovnake, nevydrzala som bez neho, ked sme sa lucili pred mojou branou az som plakala pri predstave ze nebudem zaspavat v jeho naruci...sibalo mi z toho, lebo som neustale myslela co robi, ked s nim nie som, a aj preto som s nim bola co najcastejsie. Viem ze on taketo stavy nemal, no teraz spolu byvame a aj on si zvykol na mna, ze sme spolu denne :) je to super, pretoze aj ked sa cely den nevidime, viem ze budem vecer s nim, alebo ze ho coskoro uvidim atd. Ja som to nenazyvala posadnutostou, lebo som sa o tom s nim zhovarala.. V puberte som stratila otca, nemala som muzsky vzor, strasne som vsak po nom tuzila a v nom som ho akokeby nasla, preto pre mna stale vela znamena a chcem byt s nim, potrebujem ovela viac "ochrany" ako bezne baby, ktore mali otca, cize tvoja "posadnutost" moze suvisiet s niecim podobnym.
