Už som z toho na nervy. Keď som s ním, tak mám pocit, že všetko robí zle, v ničom nie je dobrý (okrem sexu), nemá žiadneho koníčka, po večeroch len pozerá TV, vraj je unavený. Má 44 rokov, ja tiež. Pritom mi tvrdí (aj sa mi to vidí) že ma miluje, ja jeho nie. Ale pred dvomi týždňami som mu povedala, ž eneviem s ním žiť. Odvtedy som ho nevidela nepočula a ide mi srdce puknúť, ako mi chýba. Pritom ho nemilujem. Som normálna?
Lezie mi na nervy a potom mi chýba,je to normálne?
andy
Ja to vidím tak, že ti nechýba on, ale jeho láska, to, čo si od neho dostávala. Tak nebuď sebecká a keď ho nemiluješ, nechaj ho ísť, aby mal šancu stretnúť niekoho, kto ho bude milovať. A aj ty - koho budeš milovať.
ema
takisto to poznám, rozišla som sa s priateľom lebo mi na nom veľa vecí vadilo ale teraz mi hrozne chýba :( ale horšie je že on sa už ku mna nechce vrátiť a ja ho asi milujem.
blcha001
ja som na tom rovnako, raz som šťastná ako blcha, inokedy ho nenávidím, ale ja mám iba 16
