Egypt- zem,ktora ma zlomila

Tu je môj príbeh,
Odjakživa ma orient facsinoval svojou hĺbkou, tajomnosťou, veľkou neznámou. Nedokázala som mu nikdy odolať. Zvlášť jedna z krajín, kde slnko nikdy neprestane svietiť, kde Vás ľudia vítajú srdečnými úsmevmi či o 5tej ráno, na obed alebo neskoro večer, krajina, v ktorej Vám príde na ulici plnej smetia na pomoc naraz 5 ľudí a spýtajú sa Vás, či ste v poriadku, v krajine poznačenou chudobou, ale o to veľkým ľudským srdcom, humánnosťou, ktorá u nás doma ani neexistuje..veľký Egypt, doteraz mi prebieha mráz po chrbte a neviem, či bude zvyšok môjho života stačiť na to, aby som sa dokázala vyrovnať s fackou, ktorú mi život opäť uštedril. Dôkazom môjho citového vzťahu k tejto krajine, sú 7r pravidelné dovolenky 3x ročne. Vždy to bolo o oddychu, nasávaní atmosféry, obdivu, rešpektu, učení sa, vnímania odlišných životov ľudí z druhej strany zemegule, ľudí, ktorí majú najsilnejšie rodinné putá, ktoré my dokáže len veľmi ťažko pochopiť. 7r som odolávala sladkým rečiam, habibi sem, habibi tam, zdalo sa mi to komicke, milé, ale tu to aj skončilo až do času, kým ma nenašiel ON....muž, ktorý sa ma bál osloviť na ulici, ako to robí väčšina, muž, ktorý v momente, keď sa stretli naše pohľady, prebodol ma šípom priamo do srdca a z prvého rozhovoru sa stalo posedenie do 5tej rána. Rozprávali sme o svojich životoch, smiali sa, vnímali jeden druhého, celé to bolo také zvláštne, nádherné, tak magické bez jedného dotyku, bez jedného bozku. Vymenili sme si telefónne čísla a tak sa začal písať príbeh, pri ktorom mi doteraz tečú slzy. Bol vysoký, so zelenými očami, hlbokým hlasom a detským úsmevom, silná osobnosť, ktorá ma fascinovala každým dňom viac a viac, až sa stal mojou drogou. Ja kresťanka, on moslim, ja slovenka, on egypťan...náročná kombinácia ako pre našu krajinu plnú predsudkov, tak pre ich. Skúsenosti mal s tým už väčšie, pretože jedno nevydarené manželstvo mal už za sebou. Návrat domov bol ťažký, museli ste opustiť človeka, ktorý našiel kľúč dávno zapadnutý na dne oceána, kľúč, ktorým otvoril moje srdce tak prirodzene, akoby ho strážil celé tie roky vo svojich rukách a čakal na správnu chvíľu. Začali sa nekonečné telefonáty, smskovanie, vyznania, žili sme len pre návrat k sebe...deň mal zrazu 50 hodín, týždeň sa zmenil na mesiac a mesiae na roky, tak pomaly plynul čas...vy tu a on tam, srdce Vám to trhá na kusy a pýtate sa Boha, prečo vám ho dal do cesty, keď Vám ho zároveň aj zobral, veď sa vám žilo predtým podstatne lepšie... teraz sa nedokážete sústrediť v práci, život vám preteká cez prsty nenávratne preč, nedokážete vnímať nič a nikoho jedine, čo mate v hlave je egypt, vaša láska a kopec otáznikov ako ďalej, čo do budúcna...okolie ma v tomto vôbec nepodporovalo a vyvolávalo vo mne len samé pochybnosti..samé ty mu veríš? Veď je na druhom koci sveta, určite má každý týždeň inú, zabudni, nemá to zmysel, je moslim, prečítaj si články z časopisov čo je to vôbec islam, otvor oči, nepozeráš telku? Bude ta bit, budeš žiť v chudobe, chceš skončiť ako chudera zahalená v habite úplne odkázaná na neho? Nekonečné otázky nekonečné odpovede, nekonečné riešenia, jednoducho šialenstvo. On pod tlakom rodiny tam a ja tu....v tom najťažšom období bohužiaľ prišla nečakaná novina, že mu rodina robí velikánske problémy a žiada ho, aby dal poslednú šancu svojej ex, že sa musí udržať rodina pokope, nekonečné plače matky synovi do telefónu, až sa nakoniec rozhodol a natiahol na ruku obrúčku inej žene. Láska, odpusť mi, nemám na vyber musím to urobiť pre moju rodinu, nemilujem ju, neviem ako dlho to bude trvať, možno mesiac možno dva, ale chcem, aby si si bola istá, že ťa budem milovať do konca života. Opäť samé výčitky, vysvetlenia, pochybnosti, až neskôr som pochopila, akú ma silu egyptská rodina. Zrútil sa mi celý svet. Iskry v mojich očiach zhasínali v nekonečnom žiali, až sa z môjho srdca stal cintorín....prestala som veriť, dúfať, ale láska nie a nie zomrieť, zbytočne som ju dusila, zabíjala negatívnymi myšlienkami, pokusmi racionálne myslieť, a spájať si všetky za a proti, bola tak silná, že ju nedokázalo zabiť ani to, že ma večer po svojom boku inú ženu, ale to neustále riešenie vo vašej hlave každý večer, či je to plnohodnotné manželstvo, alebo len chabý pokus, kde je vlastne skutočná pravda.. zobralo mi to roky zo života...kontakt medzi nami neutíchol aj keď sme to už párkrát vzdali, pretože sa ten psychicky tlak nedal vydržať a ja som sa pomaly zmierovala s tým, že je všetkému koniec...do mesiaca sa z neho stal slobodný človek....nedokázal jej dať lásku, tak sa zbalila a odišla ..tentokrát navždy...z dvoch nešťastných ľudí sa stali nešťastní už traja...a po oznamení správy rodine, komplet všetci...teraz nám už nič nestálo v ceste. Mohli sme začať odznova, šťastne a bez prekážok...bolo to ešte krajšie ako predtým, aj keď som v jeho očiach videla strach a neistotu, že príde čas a zopakuje sa to..život v arabskej krajine pre europánky nie je ľahký, iná mentalita, iné hodnoty, iné náboženstvo, iné tradície, ktorým sa musíte podriadiť...bolo mi to všetko bližšie a bližšie, až som sa začala cítiť ako jedna z nich a dospela pre mnohých k nepochopiteľnému záveru, že som rozhodnutá, rozhodnutá odísť do neznámej krajiny, opustiť rodinu, priateľov, zanechať slušnú kariéru, všetky istoty a stáť po boku muža, ktorého milujem.....v čase, keď som bola na stupni najvyššieho duševného šťastia, nečakane z hodiny na hodinu sa zmenil celý môj život... tvoja rodina nesúhlasí, moja rodina nesúhlasí, si cudzinka, už nikdy viac žiadna cudzia, opustíš ma po roku po dvoch, alebo po 5tich ale určite sa to stane, tento život, ktorý ti môžem ponúknuť, nie je pre teba, končím, zabudni na mňa, nechcem s tebou žiť, nechcem mat s tebou deti, nekontaktuj ma...bez jedného vysvetlenia uzavrel náš vzťah vetou nenávidim ta!