Ahojte :) Ani neviem ako zacat, ale uz mam pocit,ze sa musim vyspovedat nezainteresovanym ludom.. Mam problemy s mojim otcom.. Od kedy som prisla do puberty, no aj ked som z nej vysla nic sa nezmenilo.. Mam 20 rokov.. Snazim sa budovat si vlastny zivot.. Mam priatela, nedavno som zacala pracovat.. Moj otec je velmi tazka povaha.. Ani sa to neda poriadne vysvetlit , ale ak niekto z Vas pozna cloveka, ktory denne 100x chodi po byte, rype do kazdeho koho vidi ( najcastejsie typu aby sme upratali ,je tu bordel, co od zivota cakam atd atd..pritom on sam..Nikdy nic doma nerobi.Pride z roboty a lahne si s pivom k tv.Ako moze clovek, ktory doma ani prstom nepohne buzerovat inych?) Najvacsi problem pre neho momentalne robi moj priatel.. Nevie si najst dva mesiace pracu a to mojmu otcovi strasne vadi, a uz to prislo do stadia, ked ho doslova neznasa.. Nerobi nic ine len husti do mna preco nerobi atd atd.. A druha vec - chodim k priatelovi v priemere na pol tyzdna a spavam u neho.. A to je ten najvacsi problem, ktory nevie pochopit. Mysli si, ze robim nieco zle.. Ze sa to nepatri a tak dalej.. |Typicka stara skola.. A ja som uz z toho na nervy.. Z roboty som odisla lebo to boli podvodnici a vystavili mi zlu zmluvu.. Je tomu par dni.. A samozrejme teraz som uz aj ja ta zla co sa flaka.. Viete, mnohi z Vas si to nevie ani predstavit.. Dva mesiace sme sa nebavili.. kvoli priatelovi a tomu, ze u neho prespavam a par dni sa neukazem doma.. Ale pritom cele leto (3mesiace) som s nim stravila v inom meste a robili sme tam.. To mu uz nevadilo, ze spavam vedla neho? Co sa tyka ostatnych clenov domacnosti.. Mama sa s nim chcela rozviest vela krat ked som bola mladsia, nadava na neho ale stale ho ma nejakym sposobom rada, sestra s nim vyhcadza ako tak.. Aj ked obe na neho nadavaju..A co mi najviac vadi.. Je strasny pokrytec.. Som u priatela a vykrikuje to mamine ako je to mozne a zvaluje na nu, ze to je jej vychova… ( preboha o co mu ide? )Ale ked saj a vratim domov uz mi hovori ahoj zlatko… Ohovara ma za chrbtom… Akosi mam uz toho vsetkeho dost..Predsa nemam 15 rokov aby mohol ovladat moj život.. Preco ma nevie pochopit, ked moja mama je uplne tolerantna a vychadzame ako priatelky …A co je najhorsie.. Mam pocit, ze ho normalne uz nemam rada.. Po toklych rokoch ublizovania z jeho strany.. Je to smutne , preoze si uvedomujem , ze toto nehovorim v stave zlosti… Niekedy som v stadiu ked si myslim , ze som zla dcera a je to len moja vina.. No nefajcim, nepijem,nedrogujem, v skole som sa dobre ucila, dostala sa na VS.. Nidky nemali so mnou problemy... Tak kde je chyba? :(
Problemy s otcom
Myslím, že to odsťahovanie bude asi najlepšie riešenie. ušetríš si nervy a možno ked otcovi nebudeš každý deň na očiach, tak sa spamätá. A možno nie. Ale to neni tvoj problém. Ty si ži svoj život, pretože jediné čo je pre teba najdôležitejšie si TY!!! nikto iný...len TY. Ak on chce prežiť zvyšok života s tým, že bude rýpať do ludí,piť pivo a čumeť do telky, nech sa páči...je to jeho život. A kludne mu to môžeš aj povedať. Držím ti palce, aby ste si s priateľom našli perfektnú robotu a dobré bývanie a mali kľud.
Dakujem vam..:) Inuska ale moj priatel s nim vobec nemal zly vztah.. Ved sa skoro ani nebavili.. Vsetko bolo okaa, kem moj otec zacal hovorit denno denne,ze nema pracu atd a on je vlastne en preto zly.Len a len preto.. Ved on ho ani nepozna natolko aby povedal ako moja mamina hovori, ze je to jeden mily,inteligentny, slusny chlap.. A BABY neviem ci je moj otec nestastny..skor nie, nema byt z coho.. Cely zivot ma rodinu a mysli si, ze je vsetko oka.. Neviem..Ale tvoja poznamka o tom aky je ustapicny...:) To teda najblizsie pouzijem.. :) Znie to velmi inteligentne na tuto situaciu.. :) Len som zvedava ako sa potom na mna urazi alebo co mi povie.. Moj problem s nim nema konca, kraja.. Je to zamotany kuh. Ktory vyriesim asi len tym, ze sa odstahujem.
Myslím si, že tvoj otec má v prvom rade problém sám so sebou a je nešťastný. Ludia, ktorí nie sú šťastní občas prejavujú svoju vnútornu samotu tak, že útočia na druhých. Skús mu pri najbližšej hádke povedať, že ti je lúto, že je taký zatrpknutý a tak uštipačný, ale že je to jeho problém a preto nemieniš dalej pokračovať v rozhovore. Otoč sa a chod preč. Je to jeho problém a jediné, čo môže ti ho byť lúto.
Otec, ako každý iný, ak má pocit, že stráca svoju dcéru, tak je to taká"otcovská žiarlivosť", ale mohol by brať na vedomie, že už si dospelá a máš svoj život. Možno by to bolo iné, ak by si tvoj priatel našiel cestičku k otcovi-skrátka keby si rozumeli, tak by bol otec určite spokojnejší, veď tu ide o jeho dcérku. Vieš mi deti, stále budeme deťmi svojích rodičov, či budeme mať 15,20,...40,
Neprečítala som si odpovede, tak neviem, ako sa téma rozvinula, ja len toľko, že sa nemáš nechať, si dospelá, slušne ho odfajči (radšej budem s priateľom ako ležať na gauči a slopať pivo,.......), nenechaj sa, myslím, že keď stratí nadvládu, veľa vecí pochopí
no ja to tiez inak mam tak ze na mna je mily a vsetko a potom sa dozviem napr od brata ze hovoril ze mu je uplne jedno co sa so mnou deje a ze na mna kasle a podobne. tiez tomu nerozumiem. ale viem a citim ze ma ma rad. len asi potrebuje hrat nejaku formu alebo co. takisto mi vela ludi hovori ze v tomto veku je to s muzmi tazko - nieco ako zeny v menopauze ale horsie... a ja napriek tomu ze uz voci nemu necitim doveru tak citim ze ho stale rada mam a preto mam v dusi strasny chaos... vies ja som si povedala ze dobre, je teraz ako je, ale verim tomu ze mozno o par rokov sa veci nejak vysvetlia a rozuzlia a raz to este bude dobre... toto ma tak drzi nad vodou by som povedala
mimi123 noo... vies paradoxne aj ja som bola otcov milacik..Mama tvrdi, ze stale este som. Takisto som s nim vsade chodila a hovorila ,ze ked budem velka chcem muza ako je on.. Lenze ked prisiel cas dospievania, zacala som vidiet jeho chyby.. Ked sa s nim hadam kricim do neho , poviem mu co si myslim a on sa len dalej hada so mnou.Keby mu to moja sestra povedala, tak jej hned streli a posle z domu.. Mama mi stale tvrdi ,ze co vsetko mi otec akceptuje.. Pretoze teraz som uz samozrejme aj drza.. Oni si nedovolia povedat co ja..Aj ked, ja hovorim len a len pravdu.. No tym som chcela povedat, ze robi stale rozsiely medzi mnou a sestrou ako ked som bola mladsia a bola jeho milacik.. ALe ja o to nestojim.. On je strasne tazka povaha.. Na nom vidno ako nas strasne lubi a prejavuje nam lasku..A pritom huci do kazdeho koho vidi...Nerozumiem tomu.. Vcera som sa s nim pohadala, dnes prisiel z roboty a hned pusu a zlatko sem , zlatko tam... A pritom.. Sa nebavime o nicom, ja ho nemozem ani citit..A potom za mojim chrbtom nadaval mojej sestre na mna.. Toto uz ja nepochopim.. Ale aspon ma stale zivi... A nemusela som sa tak rychlo postavit na vlastne nohy.. Ubral ti z detstva..
monica viem si predstavit co citis, lebo to tiez prezivam.. u mna je to o to horsie, ze ked som bola mala tak to bol pre mna najvacsi clovek na svete, mala som ho strasne rada, bola som na nom stale prilepena a s nim mi bolo najlepsie. potom zobral taku pracu kde stale chodil do zahranicia a ja som zrazu ostala sama. samozrejme mala som mamu, ale s otcom som mala v tej dobe silnejsi vztah a navyse popritom co otec bol v zahranici tak mama chodievala na cely vecer do prace - domov chodila tak o 22.30 (pracuje v kulture, takze predstavenia) a my sme s bratom byvali casto sami doma. v 15ich sa mi zrutili vsetky idealy lebo som zistila ze otec mamu podvadza a ze to nie je prvykrat. strasne ma to sklamalo. naviac on sa mi nic ani nesnazil vysvetlit-moj hnev a vycitky zobral za utok na svoju osobu a proste ma odvrhol.. uplne sa nas vztah pretrhol.. atd atd je to strasne na dlho, keby som to vsetko mala rozpisat.. kazdopadne to na mne zanechalo stopy a niekedy ma prepadne z toho smutok a aj placem... mam pocit ze som strasne skoro dospela a nemohla sa spolahnut na rodicov.. hned ako sa dalo ma otec poslal pracovat a od 15ich som si platila veci (oblecenie,kozmetiku atd) sama, od 16ich ciastocne stravu sama a od 18ich som uplne sama na seba, od rodicov nemam ani korunu - pracujem. a oni este na mna aj beru pridavky... nechcem sa ztazovat.. zarabam dobre,platim si z toho vysoku aj vsetky vydavky atd ale mam pocit ze som jednoducho bola nutena prilis skoro dospiet.. je toho strasne vela.. velmi vela.. chcem tym vsetkym len povedat ze aj ked je moj pribeh iny, viem ako sa citis.. a je mi to luto :(
monica,ja to poznam.. v inom smere ale tiez to poznam v urcitom zmysle, mam s otcom nie dobry vztah a musim povedat ze ma to aj boli.. ale jednoducho neviem co mam s tym spravit.. ja teraz byvam u babky, mam skoro 20, chodim na vysoku a pracujem.. monica netrap sa.. si uz velka a postupne sa osamostatnis a potom nech si otec hovori co chce. drzim ti palce :)
