Neviem ako to nazvat, ale podla mna mi priatel zatajuje veci..Rada by som poznala vas nazor..V skratke-ide o to ze ja mu hovorim vsetko a myslela som ze aj on..Chodi casto na tyzdnovky a planujeme spolu byvat, tak sme sa dohodli, ze zmeni pracu a najde si taku kde budeme spolu kazdy den..a kde nebudeme manualne makat ako teraz..No ale moc sa v tom hladani nedarilo.. Ked som uz po dlhom neuspesnom hladani navrhla, ze teda nech skusi aj nieco manualne na zaciatok..nesuhlasil.. A zrazu som sa dozvedela, ze ide dat vypoved kde robi a chce ist do inej firmy aj s kamosom kde bude zase chodit na tyzdnovky..Ani mi to nepovedal ake ma plany, iba nahodou som to zistila ked s nim volal..A este to zacal zapierat a tvrdit ze on mi nic netaji..len to nepovazoval za nieco co by som mala vediet a ze vsak potom by mi to povedal.. A este sa nastval a urazil ked som mu povedala ze mi zatajuje veci..Aky mate na to nazor.?Som ja ta "stihacka" alebo suhlasite ze zatajuje?
Priatel mi zatajuje veci..
Teraz som po sebe citala, to co som uviedla v tom jednom prispevku s tym ze dat vypoved, ist robit inde a povedat to o mesiac, to bol len priklad..A pred tyzdnom sa udiala ta prva hadka, co som sa to dozvedela.. Tak som to myslela..
A este ma nastvalo..ze ked som mu do telefonu povedala ze mam pocit ze mi to zatajoval a tak ..tak som nastval a povedal ze tak on zajtra nepride (lebo mame byt zajtra spolu), aby nemusel pocuvat take reci a riesit nieco..
dadada..nie nie je chronicky klamar..Aj ked sa stale uz ze parkrat zaklamal,ale bolo presne v situaciach, ked si myslel ze by som s tym nesuhlasila..Haluz je ze nie som ziaden diktator..iba by som mu povedala svoj nazor, ale urcite by som mu nepovedala ze nie nemozes..A on neznasa konfrontacie..tak si myslim ze aj teraz to tak je..ze si myslel ze by som mu nieco hovorila, tak si robil svoje a oddaloval kym mi to povie na co mozno najdalsiu dobu..
Ja nevravim ze to myslel zle..ale sa ma to dotklo..ja mu hovorim fakt uplne vsetko..plany vsetko..aj blbosti..A zrazu zistim ze on si svoje plany nechava pre seba a nepoklada za dolezite mi o tom hovorit..Tak sme sa pohadali, lebo on sa strasne urazil, ked som mu povedala ze mi zatajuje..Ale ja to proste tak citim..Neviem si predstavit..ze by som dala vypoved v praci,nasla si inu a po mesiaci mu len tak medzirecou oznamila, ze ved vlastne ja uz v tej starej praci nerobim.. Toto sa udialo asi pred tyzdnom..Cez tyzden sme spolu volala a nic nepovedal..A dnes zrazu len tak mi do telefonu povie, ze ozaj zajtra si u teba vytlacim vypoved..A ja som v nemom uzase..A ked sa ho pyta ze to co a tak a preco mi o tom nepovedal ze to planuje..tak zacal tvrdit ze vsak on to urcite spominal (co nespominal) a napokon sa este nastval ze ved na co mi to mal hovorit..A ked sa ho pytam ze kde akoze bude robit potom, tak mi povie ze nevie..Comu neverim, lebo priatel je velmi zodpovedny a rozhodne nie je ten typ co by bol na podpore alebo co by daval vypoved keby nemal inu pracu..A ked som mu povedala ze tomu neverim,tak sa znovu nastval.. Proste nechapem o co ide..
Mne sa nepáči jeho reakcia na tvoje odhalenie, keby povedal: "vieš čo, bál som sa ti o tom povedať, lebo viem, že by si nesúhlasila,ľahšie mi prišlo postaviť ťa potom pred hotovú vec...", tak to by som chápala, chlapi sa radi vyhýbajú konfrontáciám, ale to jeho ďalšie zatĺkanie postráda pre mňa logiku - žeby chronický klamár?
No mozno to naozaj nemyslel tak zle,ved je to v stadiu uvazovania. Ale na druhej strane ja by som vsetko riesil s priatelkou, ved by to bola moja najlbizsia osoba na svete.A je dobre byt k sebe urpimni a porozpravat sa aj o veciach ktore sa tazko diskutuju ake treba....
Treba sa s nim v kludeo tom porozpravat a urcite si dobre poekcate a vsetko preberietelen nedavajte do toho prilis vela emocii...
