ahojte.Mam 18 rokov.viem ze si niektori poviete ze je to malo a tak.ale ja to beriem uplne inak.mala som niekoho na kom mi velmi zalezalo, lubila som ho , stratila som ho,velmi mi to ublizilo a uz sa ma to drzi asi 2 mesiace ostatne kamaratky maju aj 2rocne vztahy.a to vsetky. vsetko im vychadza.je to hrozny pocit.mne v zivote zatial NIC necvychadza :( musim klamat mamu co sa tyka skoly jlavne preto lebo ju nechcem sklamat, urcite niesom hlupa, prepadla som koli lenivosti,to si priznavam je to moja chyba.robila som reparat.nenechala ma prejst profesorka ktora na mne sedí lebo ma nema rada,ani neviem preco.ale ja si myslím stále ze je to nespravodlive!povedali mi ze mozno nebude dalsie volne miesto v skole aby som mohla opakovat rocník. tak si mam hladat aj ine miesto na inej skole. co mam robit? viem je to moja vina,ale ja sa necitim na to ze mam prepadnut pretoze som si ista ze ta odpoved nebola na nedostatocnu.profesorka mi iba povedala ze v zivote su aj horsie veci.a tym to haslo. ale co mam robit? mam strasne vycitky neviem sa priznat mame.to je to najhorsie!bojim sa! teraz iba placem lebo si myslim ze som tu navyse a moj zivot vobec nema vyznam a kam to v zivote dotiahnem? chcem aj maturu ale kedze ma nepustili dalej, a kedze toto bol posledny rok a ja ani neviem ci bude pre mna volne miesto.Nenavidim tu skolu,kazde rano mi bolo z nej zle,bolela ma strasne hlava,brucho,bola som bleda mala som fialove kruhy pod ocami,nechutilo mi jest.ja sa tmanechcem vratit.a ak pre mna nebude miesto tam ,tak co mam robit?kammam ist? mam si hladat niekde inde a zacat odznova?ja neviem vobec co mam robit citim sa hrozne,hanbim sa,placem a neviem co dalej,a nema mi ani kto poradit, neviem na koho sa mam obratit.pretoze s mamou nemam taky dobry vztah,nerozpravame sa o vestok uz len koli tomu lebo mam stsrsiu sestru, nemame sa v laske, vzdy ked ma nieco urobit zacne sa vyhovarat na mna,potom sa pohadame,a nakoniec aj s mamou lebo ju ma radsej lebo ona ma maturu a prijalu ju na vš!citim sa ako uplna troska ktora nic nikdy nedosiahne a ktoru nema nikto rad.okrem toho mam male sebavedomie. neviem ako dalej...velmi sa bojim co bude dalej
beznadejny pripad
keby si sa nebola flakala ale učila sa ,tak si nemusela robiť reparat , vysrala si sa na školu ,tak sa dalej lutuj ako chudera, aj tak to urevane chudery nikam nedotiahnu
neboj sa...vsetko dobre dopadne.velmi dobre viem ake to je ked sa na tebe ucitelia vyvrsuju.ja sa na to spätne pozeram uz iba ako na skusenost ze aj taky ludia su.ked dokoncis skolu budu ti ukradnuty a uz ich zrejeme aj tak nikdy neuvidis.inak na aku skolu chodis?bol by ten prestup problem?
a co sa tyka toho porovnavania tak aj to mi nieco hovori.nie zeby som mala pocit ze rodicia maju radsej brata ale tiez si obcas vypocujem aky on je skvely lebo ma vysoku skolu a pod.ja som na nu sice tiez sla ale priznavam nemala som na to nervy ani energiu.a nemam pocit ze som nieco menej.hlavne si to musis dat v hlave dokopy a prestat sa nad tym trapit.v konecnom dosledku este to mozes mame a sestre dokazat.nie len tym ze si urobis vysoku.
co sa tyka skoly... ak nbudes moct opakovat rocnik, skus si najst skolu v inom meste s rovnakym zameranim... tym padom budem moct pokracovat v studiu v poslednom rocniku. suhlasim s majkou, internat ti pomoze :) a budes mat zabite dve muchy jednou ranou... vela stastia ti prajem... a mamke sa priznaj cim skor, mozno ti pomoze s vyberom skoly
vies najhorsie ze ma mama porovnava so sestrou a ja si to vsetko beriem k srdcu a mam taky pocit ze som ako nejaky "idiot" a prostredie by som chcela zmenit,ale mam tu par ludi na ktorych mi zalezi,preto nechcem odist odtialto a stratit ich.a vsetko su to aj peniaze a bojim sa toto aby mi mama nepovedala, ked som si narobila problemy nech si ich riesim sama ked mam uz 18.
v prvom rade sa prestan porovnavat s kamaratkami, sestrou ...
urobila si chyby, kt. si si priznala- to je dolezite! teraz ti neostava nic ine ako urobit ciaru za tym vsetkym a ,,zacat odznova" ...mozno to ze odides z tej skoly bude len dobre pre teba (ked pises ze si ju nenavidela)
No a ten vztah s matkou by som nahradila nejakym starsim,skuseným a zodpovedným clovekom kt. by ti pomohol a poradil co sa tyka tej skoly. Co sa tyka vztahov tak v tom ti nikto neporadi lebo ked pride cas tak najdes toho praveho...
Este by som ti poradila ak by sa dolo zmenit prostredie- chod na internat... drzim palce :o)
