Chcem byt sebavedoma !

Mam taky neprijemny problem zo
sebavedomim.
Napr. idem po ulici a oproti mne
ide cudzi clovek,tak mam pocit,ze co si ten druhy o mne pomysli,ci som dobre oblecena,ako vyzeram a najhorsie
je to,ked vydim skupinku ludi.
Moja mama ma od malicka velmi kritizo-
vala,nikdy nebola s nicim spokojna.
Ked som mala asi tak 5 rokov,chcela som
jej pomoct s pecenim,ale samozrejme ,ze
sa mi v tom veku aj nieco nepodarilo
a to ju nahnevalo,hovorila mi,ze som do
vsetkeho hrr,ze som neschopna,nic
neviem poriadne spravit a ze to mam radsej nechat tak,ze si to spravi po
svojom,tak si viete predstavit,ako som sa vtedy citila.
Pritom ona ma tolko chyb,ze uz vobec nema,co kritizovat.
Otec je ten najlepsi clovek na svete,
ten ma vzdy zastal a podporil ma v tom,
co viem,ale pomohol mi z radostou aj v
tom,co neviem.Len jeho mam najradsej !
Ked som medzi ludmi,hovorim tichsie,
ked som doma,tak hovorim normalne,dokonca sa aj lepsie vyjadru-
jem.
Od zakladky az po strednu som s komuni-
kaciou mala velky problem a tym padom som sa nevedela zaradit do kolektivu
a to ma velmi trapi.
Co by ste mi navrhovali,ako riesenie,ak
viete,prosim Vas,pomozte mi.
Dakujem !!!