Osamostatnenie....

Lost dík za názor.

ak si na strednej tak najlepsie riesenie je tu strednu vychodit a potom ist na vysku do ineho mesta pripadne statu....ak ist na vysku nechces tak len sa odstahuj a zacni pracovat

3/4 prijmy
3/4 vydavky
Toto by mohlo byt ferove..
jedine s cim by mohol argumentovat je "toto je trest za uspech?"
avsak pokial nie je vyslovene chamtivy, tak mu toto nemoze robit problem..
Ferove hlavne preto, ze NIKDY nevies kedy sa karta otoci, a mozes zarabat ty neobmedzene krat viac, a to tak, ze on strati pracu.. (protiargument na jeho potencionalny argument)

A ohldaom toho spravania,hmmm, nooo, tak to zalezi na tebe, ci si ochotna tolerovat :) respektive, moze sa bud zmenit uplne, alebo mozes napr ty ubrat od "prisnosti" hodnotenia toho spavania (cize najst "zlatu strednu cestu"), alebo to mozes uplne ignorovat..

Ci je to normlane.. no mozno este len nemal cas si "zvyknut" a mozno prave to osamostatnenie mu pomoze si uvedomit ze treba aj nieco robit.. Ked to bude v jeho zodpovednosti, starat sa o VLASTNU domacnost :)

Nikto nič????

Píšem sem, nechcela som zakladať novú tému.... s priateľom sa chceme osamostatniť, bývať zvlášť. Má podľa vás zmysel byť s niekym, koho treba stále napomínať a komandovať, aby spravil, čo spraviť má? Napríklad upratať, vyniesť smeti, niečo vybaviť a tak.... sám od seba nič nespraví, pripadá mi ako veľké dieťa.... nebaví ma už neustále napomínanie a pripomínanie, čo všetko treba spraviť....je to normálne??
A druhá vec: Ak sú priateľove príjmy takmer trojnásobne vyššie ako moje... ako by ste riešili spoločné výdavky? Je fér deliť si všetko napoly, alebo by mal on prispievať viac? Peniaze sú to posledné kvôli čomu by som sa chcela hádať, preto sa pýtam aj na vaše názory.

no ivka.. kedze pises, ze by si rada odisla aj s mamou prec od otca.. tak to urobte.. to je to najlepsie riesenie.. kedze budete dve, nebudete potrebovat nejaky velky byt.. staci jeden, dvojizbovy a to vam bude, mozno len zatial, stacit.. no a najlepsie by bolo, aby bol ten byt v takej polohe, ze aby aj ty aj mama ste to mali blizko za skolou a pracou, ale zaroven ovela dalej od otca.. tak vela stastia..

to nie je o tom pozitivnom mysleni, ale ide o to ze otec mna a mamu psychicky depta a chceli by sme od neho odist...len nevieme kam..aby nevytykal ze vsetko on financuje aby sme neboli na nom zavisle...a tie hadky ma nebavia pocuvat.no studujem na stavebnej priemyslovke odbor TIS.

Pocuj Ivka,ved ked si to uz tolko vydrzala vydrz kym dokoncis skolu,ale uz teraz sa poobzeraj po jobe trebars v tom zahranici a hned ako zmaturujes vypadni :-) Vies problem neni v tom,ze to tam uz nevydrzis,problem je tvoj postoj k danej situacii. Skus zmenit postoj na pozitivum a uvidis,ze to pojde,len treba chciet a chces? :-)btw co studujes?

no ahojte to by som aj ja rada isla do zahranicia ....lenze este som tretiacka na strednej..to je asi najvacsi problem ze este nemam skolu.

jednoducho, zamestnaj sa, ked budes mat svoj prijem, najdi si podnajom a uplne najlepsie je ist pracovat do zahranicia a setrit si korunky