Stve ma moj chlap. Nic mi nepovie. Zacali sme spolu zit, lebo nam obom koncil privat a odvtedy nastali strasne dusna. Z nejakej priciny je stale podrazdeny a ja mozem len hadat, co ho prave nastvalo. Niekedy (len velmi malokedy) vyjde z neho vycitka alebo kritika, ale diva sa na mna KAZDU CHVILU vycitavo. Myslela som si, ze je to len moja paranoja, ale prestal mat dobru naladu a predtym ju maval nonstop. Teraz ju ma tak 15 min pred sexom (cim castejsie to robime, tym mam vacsiu chut, co si on naplno uziva... ani nespominam , ako su v pozadi moje potreby... a kedy som bola naposledy uspokojena oralne, on takmer denne... a uspokojena vseobecne... no nie o tom som chcela... :) a este tak dve hodiny po sexe, ak medzitym nezaspal.
Vadi mu, ze nie je umyty riad, ze niekde nasiel nejaku spinu, ze som neutrela vodu po sebe... Na ostatnych spolubyvajucich mu to nevadi alebo aspon im nic nepovie. Sme obaja studenti a obaja aj brigadujeme, uz na zaciatku som mu povedala, ze ja robit *zenske* prace nebudem, normalka pol na pol... Ale ma dake cudne navyky z domu... Ocakava, ze budem stale nieco drhnut, ked to nerobim, robi to on, ale patricne pri tom bucha, aby mi dal najavo, ze ja pozeram tv alebo citam knihu a ON PRACUJE!!!
Nerozumiem, co sa to stalo.
Okrem tychto jeho zachvatov doma, ked ideme spolu von - zabavit sa, na pivko a tak - je vsetko super. Neviem, kam sa to dostal nas vztah. Asi sme si jasne neurcili pravidla spolunazivania, v kazdom pripade, zacinam mat vycitky, ked je nieco neupratane, ale na druhej strane - nechcem byt ziadna zienka domaca. S tymto muzom planujem buducnost, ale ak to ma u nas takto fungovat, radsej si s nim rodinu nezalozim... Neviem, co mam robit, neviem sa s nim o tom porozpravat. On nepovie nic konkretne, len je mrzuty...
Chcem, aby sa to nejako vyriesilo. Nehodlam ho opustit... Vie mi niekto starsi alebo skusenejsi poradit? Kazdy asi povie: povedz mu, co ta trapi. Ale to nejde, neda sa s nim o tom rozpravat, kecame spolu o hlupostiach, o skole, o praci, ale ked zacnem nieco s tym, co mi na nom prekaza, nech volim akekolvek mierne slova, urazi sa a ide na pivo... Alebo zautoci na mna a moje slabe stranky a ja sa aj bojim pokracovat v debate, aby nepovedal nieco, co by ma asi ranilo... alebo neviem. Sama neviem, co sa s nami porobilo.
Dik za akekolvek pripomienky a nazory.
Nic nepovie
neurcili ste si pravidla, to je asi problem...no, mam 30 rokov, neviem, ci som dost stara na to, aby som sa vyjadrila....neurcili ste si pravidla...tvoj frajer mi pripomina niekoho, komu vadi, ze niekto okupuje jeho zivotny priestor....akoby sa nevedel zmierit s tym, ze je obmedzovany a nemoze si robit co chce....akoby sa musel prisposobit niecomu, co ani sam nechce...neviem, mala by si sa s nim porozpravat strucne ajasne, bez vykecavania si povedat, co mu vadi, lebo coskoro budes na nervy....budes totalne psychicky vycerpana a aj tak sa vam to rozpadne.....ak sa rozpravat nechce, nechaj to tak a nechaj to same rozpadnut sa...neviem, co myslis tym, ze nehodlas ho opustit.....preco nie? Co ti dava? Ked budete mat raz dieta,financne alebo ine starosti, bude pri tebe stat a podporovat ta? No ja to nevidim ruzovo....
ja si myslim, ze je z domu zvyknuty na poriadok, jeho mama asi stale upratuje a jemu je divne ze ty to nerobis. Ale aj tak mi to pripada cudne, poznas sa s jeho rodinou, boli ste u nich doma? Ma sestru? Pomaha doma s upratovanim? Ak nie je zvyknuty sa delit o upratovanie, je mozne ze ak s nim ostanes budes skutocne robit doma sluzku. Da sa to zmenit, ale musi chciet aj on a musi si to uvedomit, ze zena nerovna sa upratovacka. Alebo je taky pedant a ty bordelarka? Ked nie je umyty riad, to je len tvoj alebo spolocny?
