Ahojte vsetci..prave je mi uplne nanic..Mam priatela s ktorym sme spolu uz skoro 4roky, lubime sa, je to dobry clovek..Lenze niekedy mam pocit akoby som ho ani nepoznala..je taky zly..tvrdy..hruby,chladny..Nemyslim ze by mi nadaval, alebo mi fyzicky ublizil..ale..Vysvetlim:dnes bol s kamosmi von..zavolala som mu teraz pred chvilou, bol mily..povedal mi ze je pred svojim domom,ze aby som mu za chvilku zavolala..Tak som zavolala a on zacal po mne kricat, ze co mu volam, ze este nestihol ani domov prist (hoci predtym vravel ze uz je pred domom)a bol uplne nastvany a ze naco mu volam ci ho kontrolujem..Keby som mala byt uprimna, bola to v urcitom zmysle kontrola, lebo mal problemy s alkoholom a stale len sluboval, a nopokon sa to tak nakopilo, ze aj on pochopil, ze ak neprestane, tak sa s nim rozidem..Tak mi slubil, ze uz prestane, ale ja mu uz po tolkych nesplnenych sluboch v tejto suvisloti neverim..a vzdy ked ide s chalanmi na akciu mam strach, ze sa zase opije..ale zase na duhej strane ak by sa opil radsej to budem vediet ako zatvarat oci pred realitou.. No a zacal mi v tom rozhovore hovorit uplne hnusne veci..ze je mu to jedno..ze to je moj problem ze mam nervy..ze co, on je taky (hruby)..a co..to je jeho vec..a jemu je jedno ze mi ublizuje to je moj problem a tak..Nebyva taky..ktory viem ze by pre mna aj do ohna skocil..lenze niekedy mava obdobia ked je takyto..Pochadza zo strasnej rodiny..mama od nich odisla otec alkoholik..kazdy na neho kasle a hlada len ako by mu nieco doma ukradol..dokonca aj jeho rodina..Cely dom je v dezolatnom stave..ked som tam co len tri dni po sebe, mam pocit, ze zdiviem..ze uz potrebujem aj civilizovany svet..A na neho to vsetko dolieha..predtym jeho otec chodil na tyzdnovky..aspon bol sam..ako tak si tam hospodaril..ale teraz uz nechodi..a on sa kazdy den diva na ozrateho otca a bordel ktory robi..Pred nejakym casom mal tiez take obdobie..akoby sa uzavrel do seba..len bol stale hnusny..ale viem ze sa trapil..lenze ja nemozem za to co sa deje u nich doma..a on nechce o tom hovorit..hanbi sa za to..To co ma doma nam nici vztah a ja s tym nemozem nic urobit..Ako sa da nieco urobit s tym vsetkym..?Viem ze je to dost chaoticke..ale potrebovala som sa vyrozpravat..
priatel ma depresiu/ci len vyhovorku pre svoje zle zpravani?
moze byt taka povaha.Mam znameho podla mna uz alkoholika .Chodi kazdy den alebo obden na 5 piv .mozno viac je v krcme do pol noci a potom o 7 do roboty.Druhy den je hnusny a odporny.Moze to sposobit aj cisty alkohol a opica.a tiez problemy ,lebo ludia piju najprv ked maju problemy a potom piju aj ked nemaju.Ak ho mas rada mozes ho podla mna zachranit a zaroven si nepokazit zivot ked budes rozumna,,,,hlavne nic nezakazovat,, a neprikazovat..Podla mna on je na hrane .Nestresuj sa ze je takyto.Ja tisic krat ked nieco riesim tiez vyletim ,ked mi niekto telefonuje a ja sa sustredim trebarz na nieco ine.Neznasala by som kontrolovanie a je to neucinne a mne odporne. Prvom rade nic tym nedosiahnes ani ty. A ak je taka povaha ako ja tak pravy opak a bude sa ti zatajovat a klamat .Ak ho nebudes kontrolovat mozno sa ti otvori a viac povie. ja vzdy poviem vsetko ,ale bez natlaku.neviem ci niekto ma rad natlak a dajme tomu rozhovor ked na neho nema chut..Vobec mu nefandim ,ale viem ho pochopit.Ale aj teba viem pochopit, ked je takyto. Skus mu to niekedy vratit ,aby si to uvedomil.Ked bude voalt tak mu povedz ze teraz nieco robis.Od otca sa musi rychlo izolovat.Ty sa tam nestahuj, to by bolo zle,ale skuste byvat u vas? alebo privat.Inak to ze obcas si na akcii vypje je podla mna v pohode,,my sme boli vcera s priatelom urovnavat hadku pri pive.Ale zas nechodime tam tak casto.Ked sli chalani na pivo,,tak preco by som nesla s nimi..takze uz sa chodi ako partia..a nemusim trpiet doma co tam robi a kolko si da,,ked vidim ze mu staci ,,ideme domov a bez hadky.Keby som sedela sama doma ,tak by som bola nervozna.
Čím skôr to ukonč,ak nechceš prežiť celý zvyšok života v strachu.Kto rieši problém alkoholom mal by sa liečiť.
a nerozmyslaj nad tym, co by sa s nim stalo, keby si ho nechala...pretoze TY si teraz dolezita, nie o...on potrebuje odbornu pomoc, ale predsa ty si nenechas znicit zivot preto ze mal niekto zlu vychovu....tvojim rodicom by sa to asi nepacilo tiez...urcite by pre teba chceli pokojny a stastny zivot a nie trapenie....
vlocka, ci chces alebo nechces, rodina tvojho chlapca bude s tebou stale...v nom....on ma naucene urcite zvyky z rodiny a pre neho su prirodzene...takze on to nikdy nezmeni...bude takyto vzdy, pretoze to je jeho rodina a ona bude zit v jeho vnutri....mala som podobny vztah, ked som si myslela, ze nad tym zvitazim, ale vplyv rodiny bol silnejsi a rozisla som sa s nim...proste som dalej nevedela bojovat....dvakrat sa mi to stalo....proste ti chlapci chceli byt ini nez zvysok svojej rodiny, ale vplyvy a vychova boli silnejsie.....a tak som sa do ziadneho podobneho vztahu uz nepustila....teraz mam chlapca z usporiadanej rodiny a som stastna...dufam, ze pri tomto uz skoncim...ziadne zlozvyky takehoto typu, zle spravanie, iba klud a pohoda,.....nechcem zym povedat, ze sa mate rozist....ak chces a mas silu toto zvladat cely zivot tak spolu ostante...ak samu seba si nevazis natolko, ze by si si dozicila nieco lepsie, tak spolu ostante...ale mne by to necyhovovalo...ak budete mate deti, rodinu, budete potrebovat podporu, peniaze, kto ti pomoze? nakrici na teby a bude to? Moj otec bol takto poznaceny rodinou a nemali sme, co sa tyka psychickej stranky zivota na ruziach ustlane.....az terz, vo svokich 57 rokch sa trochu polepsil....cize nechap ma zle, ale ani on a ni ty nebudete donekonecna vladat bojovat proti vplyvom jeho rodiny, ktore ma uz vzite v sebe.....ani ked sa s nim nebudete stykat.....
podla mna je v poriadku, ale je v stalom strese. Tie problemy, ktore ma, sa mu zbieraju, zbieraju a zbieraju a ked je toho uz dost, prepukne to v hrubost. A staci, ak ty prave v tom case nieco urobis (nemyslim zle) tak on vybuchne. Staci , ze momentalne to riesi niekde v hlave a ty mu do toho vstupis a je zle.
Asi by bolo dobre uplne zmenit bydlisko, mesto, aby sa odputal od otca.
neviem, ako poznas jeho kamosov, ako im mozes doverovat...mozno by stalo zato s nimi prehodit par slov...teda ako mu pomoct.
chce to vela energie, aby si to zvladla. Myslim, keby si ho nechala, je s nim koniec. Nejako by bolo treba prekonat barieru pred tebou, aby sa vyrozpraval. V krcme mu to ide lahsie -alkohol a potom kamosi.
drzim palce
a zda sa vam to normalne, ze ked ma niekto depku, tak sa sprava takto otrasne-ci sa tak sprava umyselne alebo je taky pass, ze sa inak ani spravat nevie..?
viem ze je nestastny..lenze ja mu nemozem pomoct..a dokonca ani vypocut ho ked sa mi nezveri..On je o tom schopny hovorit, iba ked m vypite..Vtedy vie povedat ze sa mu chce umriet..ze je nestastny..ze takto nedokaze zit..ze ho to nici..ze najradsej by zaspal a uz nikdy sa nezobudil..Teda povedal to uz aj ked bol tiezvy..to bolo raz davno..ked sme sa skor rozchadzali, a nastal v nom asi zlo..
nechcem sa s nim rozist?myslis ze sa tak sprava preto ze na neho dolieha to co ma doma?Lebo to nechapem..
sú totiž určité typy chlapov,ktorých nezmeníš...možno sa ti bude zdať,že sa ti to darí a potom príde problém a bude tam kde na začiatku...
ťažko sa zmení...máš na výber..porozprávať sa s ním a dať mu ďalšiu šancu(to budeš robiť celý život)alebo rozchod...
