asi to bude znieť celé trápne...ale je mi na nič,je mi smutno a trápim sa.moja posledná kamarátka-z tých blízkych-čo nemala priateľa si teraz chlapa našla. Viem,malo by ma to tešiť a aj ma to teší kvôli nej,lebo je to geniálny človek a zaslúži si byť šťastná a ide o chlapa,ktorého dlho chcela,ale....mne je hrozne...aj keď jej to prajem,chce sa mi len revať,lebo viem že už nič nebude také ako predtým...už bude na prvom mieste on...a ja sa stanem len známa...asi to znie divne...ale bola to moja posledná blízka kamoška a zároveń asi najlepšia priateľka akú som kedy mala!Myslím,že nikto mi nebol tak strašne podobný a anikým sme si tak skvele nesadli...teraz už nemám skutočne nikoho...to že ma osral chalan,ktorého som si predstvovala pomaly ako manžela ma neštve a nemrzí tak moc,ako že som prišla o svoju najlepšiu priateľku...asi som trápna ale stále mám len depku a chce sa mi len revať...som divná?
cítim sa opustená:((((
a samozrejme ze jej to prajem,je to perfektna osobka a zasluzi si byt stastna...konecne po dlhej dobe!a aj toho chlapa uplne schvalujem!vo vela veciach je mi sakra podobny!a hlavne vo vkuse na ludi
na ja som od malička od základnej prvého ročníka mala dve super kamošky,potom si jedna našla v sedemnástich frajera,rozišli sa,a skoro hneď na to si našla druhého..teraz má aj tá druhá frajera.tá prvá s nami chodí aj s chalanom von-tak sa to ešte celkom dá,aj ke´d sme sa už viditeľne odcudzili,tá druhá je len na svojom frajerovi jak žuvačka a vidím ju raz za mesiac!a to mi bola tiež sakra blízka a ešte stále ju mám hrozne rada,bola mi tak strašne podobná a ke´d som mala 20 som lepšie spoznala túto tretiu super holku...bývali sme spolu rok na intráku a ak sa podarí tak budeme aj ďaľší semester,vlastne až tam sme zitili,že sme obe rovnako šibnuté,šialené,...že sme skrátka na jednej vlne.všade sme boli vždy spolu,robili sme si už srandu že sme frajerky:)))Teraz mám 21 a nechcem sa zmieriť s tým,že to skončí...je mi jasné,že raz si každý nájde tú svoju druhú polovicu a bude hlavne s tým človekom...ale hrozne by som chcela aby ma neopustila uplne,aby som ešte stále chodila s ňou von aj ke´d nie tak často a aby stále mala pre mňa v srdci miesto.povedzte mi že je to možné!Že človek nemôže úplne zabudnúť na najlepšieho priateľa!nechcem aby ma zakopala medzi ostatných-ak chápete ako to myslím....
Toto mi pripomína presne mna....ked som mala ale 15 rokov a kolko máš ty?My sme boli 3 najlepšie kamarátky...ale jedna nemohla moc chodievať von...tak sme boli 2 najlepsie a tiež si našla praiteľa a ja som sa citila sama:(ale ved ma nejaké spolužiacky nie?Co tak sa s ním dohodnúť, že ci nepojdete von na čaj?:)a uvidiš, že nebudeš sama:)
je uplne logicke, ze ta to trapi, ale snad nechces aby bola tvoja kamaratka nestastna? dopraj jej to, takto to bohuzial v zivote chodi, pride cas ked sa pre cloveka stane zivotny partner a rodina tym najdolezitejsim a vtedy musia bohuzial priatelia ustupit do uzadia, nezostava ti nic len sesit sa z toho ze je stastna
mozes si najst predsa aj inych priatelov, nie?
a kolko mas rokov?
Nie si divná. Je samozrejmé, že ťa to trápi, ale aj ty si čoskoro niekoho nájdeš a tiež budeš chcieť všetok voľný čas tráviť s ním. A určite máš aj inú kamarátku, ktorá nemá priateľa. Tak nevešaj hlavu a vyraz niekam von.
na hovno zivot...nepaci sa mi tento system!vedela som ze raz to pirst musi,ale nebola som na to pripravena...a citim sa hnusne...chyba mi....
niesi divna.to poznam po case sa ona rozide a ty budes mat chalana.to je taky kruch menom zivot.ako sa vravi-alkohol ti neda odpovede,ale pomoze zabudnut na otazky.
