Ako sa nezblaznit..?Na jednej strane sa citim zla a vinna ze po nich stale vrcim a stale som na nich nervozna..na druhej strane pri ich provokacia by nebol nervozny iba svaty..a mozno aj ten..Ked som doma viac ako 2 dni..tak mam vsetkeho doma plne zuby..Nie je to tym ze by som bola 15rocna pubertacka co si nevie so sebou rady..Budem mat 24, koncim skolu a nasi ku mne pristupuju akoby som mala 12..A normalny rozhovor nepomaha..lebo u nas panuje ten zastaraly nazor ze rodic moze vsetko a "decko"nema co svoj nazor hovorit..A nie je to len o tom pristupe ale ako som aj uz spominala o vyslovenych provokaciach..napr.dnes..pred chvilou odisiel odo mna priatel domov..a otec sa spytal "uz isliel domov..ten..ako sa vola..Fero..ci Jozo..ako sa to vola.?"(a s uskrnom caka na moju odpoved)Vzhladom k tomu ze sme s priatelom spolu skoro 4 roky a je u nas kazdy vikend..tak si sprostejsiu otazku ani neviem predstavit..A ked sa nedajboze rozculim, ze preco provokuje, tak sa obaja pohorsia ze aka som len drza..No da sa reagovat normalne pri takom pristupe z ich strany?
Som na rodicov opravnene alergicka alebo je vina vo mne?
Kazdopadne ak sa odstahujete aj do toho isteho mesta,kde teraz byvate ,len prec od rodicov,musite si pred nimi vytvorit ochrannu barieru,musia si uvedomit ze uz zijete vlastny zivot,a rozhodujete sa sami.
jj, to spravila moja sestra a musim povedat, ze uspesne :). akurat, ze ja toho mojho chlapa nepresvedcim, aby sme odisli dalej ako do ciech..jazyk moc nevie a musi si zacat robit atestaciu,takze ostavaju naozaj len cechy.
mate to tazke.. a keby ste skusili stastie niekde v zahranici - zarobit si aby ste mali lahsi start tu? a ked pridete domov len raz za rok, tak sa vam urcite budu tesit, lebo im budete chybat ;op
ja mam vsak este jednu obavu..ze sa to odstahovanim nezmeni pokial budeme byvat v jednom meste..ze stale budu chciet ovplyvnovat moj zivot, tak ako doteraz. a co je horsie, ak obaja budeme chciet robit to, po com tuzime (myslim zamestnanie), tak velmi nemozme odist z mesta, pretoze pravdepodobnost, ze si tu pracu najdeme obaja v jednom meste je dost malo pravdepodobna..uz ostavaju len cechy..
booooooooooooooooooooze, tak toto akoby som ja pisalaaaa...:(.neuveris, ale dnes som mala presne takmer do bodky rovnaku scenu s kostolom ja doma. nasi pribehy sa lisia asi len tym, ze ja mam 22 a s priatelom som 2 roky. ze rozhovory prestali davat zmysel som pochopila uz veelmi daaavno:) totiz rodicia musia mat vzdy posledne slovo. nech je moj argument ako kolvek logicky ci "nebodaj" mam naozaj pravdu, proste vzdy to otocia proti mne. a ak sa nahodou moj nazor lisi od ich, tak je to hned hlupost, lebo ja som "este"dieta a nemozem tomu rozumiet..hlavou proti muru sa neoplati ist, ale predstava, ze to este budem musiet potiahnut este take 2-3 roky ma proste neskutocne desiiiiiiiiiii...priatel konci skolu a v lete zacina pracovat, ale bohuzial ani v najskromnejsich podmienkach by nas jeho plat neuzivil a ja mam narok na prispevok od statu az po dovrseni 25..
salamandra-matka by mala respektovat,ze si chora,aky je to zmysel ist do kostola chory?
dakujem vam vsetkym za rady..Poliewoocka, rozhovor nema zmysel..to bolo uz vela raz a bez vysledku..a napokon to vzdy sklzlo do hadky..Jedina moznost je to co napisala alternativa-nejako to zatial prezit a potom sa odstahovat..Amanda,kebyze im to poviem nie ze by mi dali facku, ale by ma asi dobili..a vyhodili z domu..Ale fakt ma to tu nebavi..dnes som prisla domov, isla som vcera na chatu (to som sa napocuvala) a prisla som chora z horuckou,sice aj predtym som mala trosku nadchu ale nejako sa to zhorsilo..Ledva som sa doplazila s 39C domov, este isiel so mnou priatel-a zase konflikty..Najskor "povedz mu ze ked mi podava ruku (zelal im do noveho roku),aby mi ju stlacil silnejsie, mala by si mu dohovorit", potom "a nechce si najst inu robotu, ved mu povedz" a bonus bol ze mame zacala po mne kricat ze som dnes nebola v kostole,ze nech idem vecer s nou.Som jej povedala ze kaslem a ze sa zle citim a ze nejdem a ona na to"ze ona ma donuti, ze budem robit co ona bude chciet, ze kym zijem v ich dome, tak sa budem moralne spravat, coho sa to ona dozila, ze sa za mna musi hanbit..a ze nech sa OKAMZITE idem lebo mi to rozkazuje".Som jej pokojne povedala ze proste nejdem bo mi je naozaj zle a ona ze sa vyhovaram a ze ked sa "dokazem vlacim" po chatach, tak mam ist aj tam a ze uz ma nikde nikdy napusti a tak..To som uz bola rozculena a som jej povedala ze nemam patnast a nebudem robit co ona chce..A ona na to ze veru budem.A odisla..do toho kostola..Tak sa tesim na tie sceny ked sa vrati a "dufam" ze este aj zacne nadavat na mojho chalana ze to urcite on mi povedal aby som nesla a zacne robit sceny ked k nam zajtra pride..
Suhlasim s amandou12 aj s Alternativou,bud alebo.Bud im nieco povies alebo odides.Ine vychodisko tu nejde.Dovtedy sa chodi s dzbanom po vodu,kym sa ucho neodtrhne.Len si narobis vredy a akne.Myslia si,ze ti to nevadi a citia nad tebou,uz dospelou,este pretrvavajucu kontrolu a materialne ta vydieraju.Razne im daj najavo,ze ta to irituje.Porozpravaj sa s nimi este dnes vecer a napis,co a ako.
salamandra-ja by som povedala,že keď raz budem mať svoje deti,nikdy by som nechcela ku nim pristupovať tak,ako vy ku mne.nikdy v živote by som nechcela mať takýto vzťah ku svojim deťom,ako vy ku mne....mali by ste si vstúpiť do svedomia.som už dospelá a hanbím sa za to,ako sa ku mne správate.a ak by mi náhodou chceli dať za tieto slová facku,povedala by som,len si poslúž a nastavila by som aj druhé líce a potom by som sa opýtala-uľavilo sa ti?a odišla by som z izby...
Moja odpoved je jasna, Salamandra _ Tvoja alergia je opravnena. Ako matka tiez uz davno dospelych deti nechapem reakcie Tvojich rodicov. obavam sa, ze to Ty nezmenis, mozno nejaky vyrazny zlom v ich zivote, ked sa prehodnocuju vztahy, postoje, mozno...Riesenim je odstahovat sa od rodicov, osamostatnit sa, zit hoci aj za velmi skromnych podmienok sama prip. s priatelom. Pocujem Ta, ze to nejde...rozumiem Ti, ale inu radu na dosiahnutie zmeny nepoznam.
