Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Chyba mi Ex

Príspevok v téme: Chyba mi Ex
Derek123

Dobrý deň prajem.

Pred dvoma mesiacmi sa so mnou rozišla partnerka. A ja na ňu nedokážem prestať myslieť, dokonca sa mi o nej smivalo. Bol som s ňou rok aj pol. Vzhľadom na jej výbušnú povahu sme sa pomerne často hádali. Ale postupne som začal pomalí chápať čo jej asi najviac vadí a snažil som sa prestať robiť tieto veci a vyhnúť sa hádkam. Čo sa ale občas nepodarilo. Snažil som sa jej vo veľa veciach kvôli jej výbušnosti vyhovieť aj keď som moc nechcel ale asi to nebol dobrý nápad keďže potom som bol nahnevaný ja ale ja som kludnej povahy a nedával som to tak najavo a hovoril som si že aspoň som s ňou ale proste v pár veciach som sa už tiež neudržal a proste som chcel odísť namiesto toho aby som sa s ňou hádal. Samozrejme že sme spolu zažívali aj pekne chvíle na ktoré rad spomínam a potom ma to uvedomenie si že niesom s ňou zranuje… Ku koncu vzťahu sme boli spolu na kúpalisku… Konkrétne to bolo v jeden deň úplne oukey a navrhoval som že by sme mohli ísť na ďalší deň niekam inam… no na ďalší deň sme zase skončili na kúpalisku tak sa situácia opakovala no a ma tretí deň sme mali ísť zase len tam mala byt jej mama ktorú som ja moc nemusel ale povedal som že pôjdeme len kvôli tomu aby sa na mňa nehnevala a že mi hovorila že deň na to už ide do novej prace tak že si chce kúsok oddýchnuť ešte a okúpať sa… no len ako tam bola jej mama ktorá ani mňa moc nemusela tak sa stále s ňou rozprávala a hovoríl som si že na to nieje nič zle predsa nie ? Len som sa tam cítil už sám a ako sa hovorí “ako 5. Koleso na voze” chápal som že sa baví s mamou a tak ale proste už som v tedy proste začal byt nervózni a chcel som odísť … tak som sa s ňou zase pohádal … skončilo to tak že na mňa vyliala horúci slaný karamel z automatu … na ďalší deň šla do tej novej prace a potom sme spolu šli do kaviarne sa porozprávať všetko bolo oukey dokonca keď odchádzala dala mi pusu na ďalší deň šla zase do prace ale už so mnou von nešla vraj že je unavená tak som si hovoril že fajn nič sa nedeje.no a na ďalší deň sa so mnou rozišla. Snažil som sa s ňou skontaktovať ale vsade ma zablokovala. Bol som u psychologicky to prebrať tá mi poradila aby som o ňu skúsil zabojovať ešte … medzi tým som s ňou ešte volal povedala že spoznala niekoho iného a že sa s ním cíti šťastnejšia a tak … tak ma to zamrzlo ale chcel som o ňu vážne zabojovať… ale nejak som nedostal príležitosť… nikdy som jej nič zle nespravil… samozrejme pri nejakých hádkach som možno povedal čo som nechcel a mrzí ma to ale stalo sa … od rozchodu prešli dva mesiace a ja na ňu nedokážem prestať myslieť… boli asi tak dokopy tri dni kedy som na ňu nemyslel ale hneď na to bum a zase som ju mal v hlave. Dokopy mi vlastne ani nepovedala prečo sa so mnou rozišla… Ja som robil všetko preto aby som na ňu tak nemyslel snažil a snažím sa zamestnávať každý deň niečím … začal som cvičiť … snažím sa učiť hrať na gitare. Chodím do prace… chodím s kamarátmi von … na korčule … všelijaké možne aktivity… ale bohužiaľ … pri kamarátovi sa tvarim že som už oukey pretože rozoberať to stále dookola už nechcem tak to stále len skúsim v sebe.
ÁNO je mi nad slnko jasne že keď si našla iného tak že s ním určite aj spáva alebo že už mala aj iných v posteli ale nejak mi to ke jedno proste by som s ňou chcel začať novú etapu života… Zabudnúť na predošlý vztah a začať od znova s ňou ale iný vzťah … (to si predstavujem ako najideálnejšie ale pravdepodobnosť že sa tak stane je smiešna však a ja som asi naivný že si to vôbec myslím však ? ) každopádne skúšal som aj to ísť s inou ženou von … že možno by mi to pomohlo ale bohužiaľ… potom som skúsil aj to vyspať sa s inou… ale ani to nepomohlo…
Spravil som vo vzťahu veľa chýb… Aj ja som clovek a robím chyby… rovnako tak aj ona robila chyby… len neviem prísť na to kde to začalo ten skrat v tom vzťahu celkovo… Ona bola taká že problémy riešila hneď a rázne a ja zase naopak… Pri hádke to bolo občas tak že som ju niekedy počúval aj hodinu v kuse pretože ma nepustila k slovu a potom som jej nevedel odpovedať … áe stále omieľala komunikáciu a že ju nepočúvam … ale komunikácia je predsa aj o počúvaní nie len o rozprávaní nie ?
Potom sa často stavalo že namiesto toho aby som sa s ňou hádal som odchádzal … nie na dlho tak pol hodinky hodinku a prišiel som úplne kľudný a pripravený riešiť to ale ona bola asi 10x tak nasratejsia ako keď som odchádzal … Tá žena mi strašne chyba a mám ju v hlave každý deň. To čo som tu teraz napísal je len zrnko toho čo som chcel napísať tak snáď mi rozumiete. Neviem ako sa mám pohnúť ďalej alebo získať ju naspäť … Budem rad ak mi niekto poradí a pomôže ak by ste mali nejaké otázky kľudne sa pýtajte …

(Viem že nebola dokonala ale bola dokonala pre mňa a vždy bude ❤️ aj napriek všetkému na ňu budem myslieť vždy len v dobrom chcel by som len pomôcť s tým aby som na ňu prestal myslieť (alebo aby sa ku mne možno vrátila ?))

Laurosik

nuz niekomu takyto taliansky vztah vyhovuje. ale tiez si myslim ze dotycny by potreboval nejaku terapiu aby si mozno utriedil myslienky.

Carie

Podla mna si taky typicky podpapucnik co k sebe potrebuje hysterku, co ona bola. Normalny pekny vztah by ti pripadal moc nudny, ty potrebujes taku, co na teba bude liat horuci kamarel a neskor robit aj horsie nasilnicke veci. Tato ta v kazdom pripade nechce, ako sa s tym vyrovnat ti pomôže najviac psycholog.

majjka1

Časom bude tých myšlienok menej, alebo nebudú až také intenzívne.Keď robíš pre ženu všetko čo si zmyslí je to síce milé ale ženy to časom odradí lebo majú pocit že nemáš v živote nič iné len ju.

pupavka18

Tak zrejme toto bude trvať omnoho dlhšie, ako pár mesiacov, toto máš, akoby ti zomrel najbližší... S týmto sa musíš naučiť žiť a bolesť postupne odíďte

Tu ti nepomôže psychologička, tam sa vyrozprávaš, rozruší ťa to na mraky a čo..vyjdeš od psychologičky a znova to na teba spadne. (dúfam,že zadarmo ju máš)

Iba každodenná činnosť, fitko, všetko pravidelne, čo najviac činností, aby si na to nemyslel, to je ako silné OCD, toto vytlačíš len inými myšlienkami v hlave

Hlavne to stále nerozprávať pred kamošmi, lebo budú od teba sa odťahovať, lebo to je chorobné akoby, normálne si plánuj na ďalší deň program,aktivity, fyzická práca robí zázraky, aj keď len beh v parku, v prírode, bežiaci pás vo fitku

Len ten to pochopí, kto niečo také prežil, ale nie všetci takto prežívajú rozchod, napríklad ja 2x...teraz sa z toho smejem, odznelo to za 2 roky, čo ti poviem... Pomáhalo hore uvedené , teraz viem, že to boli toxické vzťahy.

Máš prácu, si zdravý, máš kamošov, život pre sebou, ona je pre teba minulosť, a je nezdravé furt sa do minulosti vracať.
Nie je jediná svete... Pracuj na sebe, je to aj preto, že si mladý, a láska vie potrápiť. Ja som bola na tom tak, že to trápenie mi robilo dobre...našťastie hranicu som odhadla a začala sa usmievať na svet + činnosti...

mozebyt

Na toto zaberá už fakt len taká práca, kedy nemáš čas myslieť na iné ako na prácu prípadne podobne intenzívne hobby a nevyčítať si, že to trvá tak dlho, keby ti to aj rok, dva trvalo. Zocelí ťa to, akurat v ďalšom vzťahu je možné že už nebudeš taký zaľúbený. Znie to inak ako prvá láska, ale môžem sa mýliť.

Derek123

Dobrý deň prajem.

Už tomu bude o pár dni pol roka čo s ňou už niesom.
A ja na ňu stále myslím. Takmer každý deň.
Nieje to tak že by som sedel doma a plakal za ňou.
Práve naopak, snažím sa každý deň nejakým spôsobom zamestnávať. V Novembri som nastúpil do prace v Nemecku (bohužiaľ ma po mesiaci z tej prace vyhodili a nepovedali mi dôvod prečo proste zo dňa na deň ale to je vlastne jedno) čo tým chcem povedat že sa snažím aj napriek tomu všetkému niekam napredovať a posúvať sa, ale aj keď som bol v tom Nemecku tak či už som bol na ubytovni alebo priamo v práci tak som na ňu myslel. V práci keď som nemal toľko roboty tak sa mi stavalo že som si dokonca predstavoval že sa so mnou nerozišla. Že som stále s ňou a jednoducho som si všetko tak povediac idealizoval aby som sa cítil dobre a šťastný. Keď som bol na ubytovni a napríklad som si šiel zapáliť večer cigaretu tak som si predstavoval že tam stojí so mnou (že stojí za mnou).... Po príchode na Slovensko som začal robiť to že kedykoľvek keď niekam idem tak sa stále obzerám, ci ju náhodou niekde aspoň neuvidím.
Vzhľadom na to že som vedel že chodí ešte do školy na internát do Košíc tak som vedel že cez týždeň bude veľká pravdepodobnosť že nebude v meste tak som bol úplne kľudný a ako keby som sa tešil na to že príde v piatok a že ju zase uvidím. Stavalo sa mi dokonca istý čas aj to že keď som sa už chystal spať, a zatvoril som oči tak sa mi zdalo ako ma sex s niekým iným. Nemohol som kvôli tomu veľa krát zaspať. Už sa dhu dobu necítim byt vôbec šťastný. To že idem s kamarátmi niekam von pokecať a "odreagovať sa" mi tiež veľmi nepomáha. Snažím sa veľmi hrať to že som už s tým oukey že ma opustila ale niesom.
Absolútne nerozumiem tomu, že to trvá tak dlho... Také tri mesiace mi príde už veľa a nie to pol roka.
Pár kamarátom som sa s tým úplne zdôveril že ma to ešte po takej dobe stále trápi. No každý z nich na to reagoval podobne. Najskôr z toho boli prekvapený a potom mi povedali niečo v zmysle aby som na ňu zabudol, že to nebola tá práva pre mňa, že príde lepšia, atd...
objednal som sa už aj ku psychologické mám k nej zájsť teraz 7.1. Len sa tiež obavám toho že čo mi povie, že mi nijak nepomôže v tomto.
Ja som si vedomí toho že sa ku mne už absolútne nikdy nevráti. Alebo ak áno tak je to važne mala šanca.
Som stratený vo svojich vlastných myšlienkach a spomienkach.

PaD

Mily Derek, ahoj.
Ako Ti rozumiem . Ako presne viem, co prezivas.....nemusel som sa ani snazit si pripomenut tie pocity, emocie, ktorymi som si preskakal pred rokmi, aby som vedel, co citis.
Nejdem ani opisovat co a ako sa mne "prihodilo", .....len spomeniem, ze sme boli par 7 rokov, podla mna isto starsi ako Ty, 50-tnici, a mna to zomlelo vtedy podobne ako Teba.
To, ze rano Ti naskoci do hlavy ex a mas ju tam cely den, az ked ides spat, to doverne poznam :-). Nuz, trvalo to 4 mesiace :-).
Ale o tom dost......chces medecinu, tak mozem len povedat, co som robil ja, a Ty si mozes s toho vybrat, co sa Ti bude pozdavat. Nikto nema univerzalnu radu, ako vypudit z hlavy neodbytne myslienky. Skusil som precitat vsetky mozne knizky, .......aj lekarenske, vedecke, vychodna filozofia......
Ak si veriaci, je tu moznost kostol, knaz, .....alebo terapeut.
Pamatam si na jednu myslienku, co som si z tohto obdobia zapamatal, ....troch z ineho sudka, ale da sa aplikovat aj na toto:
Ked zubar odborne dokonale rozumie ako a preco boli zub, neznamena to, ze ho ten jeho zub bude boliet menej.
Skusil by som teda citat, vzdelavat sa.......modlit sa, meditovat, a zamestnat sa niecim inym, ako tu uz niekto spomenul....najlepsie sportom. Nesediet a nepoddavat sa, nepatlat sa v tom......ist sa prejst.....alebo aspon drobny poklus, nech sa rozprudi krv v tele.
Nesnazit sa za kazdu cenu prehlusit tu stratu nejakymi aktivitami nasilu......ale ten lahky sport a turistika mne dost pomohli.
Pozeraj vesele filmy, komedie, .....aj nasilu :-).
Zelam Ti vela zdaru, Derek.

mozebyt

Riešenie? To, čo si opísal, venovať sa sebe alebo iným kamarátom, rodine a intenzívne, aby nebol čas myslieť. Prejaviť svoje emócie aj inak, niekto sa z toho vypíše, vyšportuje atď A prijať, čo prežívaš, tým oslabíš silu toho nepríjemna. Ľahko sa píše, ťažko žije, viem. Stáva, že niekto sa nás dotkne viac a dlhšie to spracovávame, hlavne melancholici to tak majú.

Derek123

My sme sa ale nehádali denno denne.
Spočiatku možno častejšie ale po čase to bolo také že raz do týždňa ak vôbec … občas bolo proste obdobie kedy bola nahnevaná častejšie Ale to no keď mala svoje dni takže to som chápal. Ale mimo toho bolo inak viac menej všetko fajn …

Ale ako som už písal chcel by som nejaké riešenie počuť za to by som bol najviac vďačný ? pretože myšlienky na ňu ma zabíjajú ?

Laurosik

nie je to ok hadat sa na dennom poriadku, niekedy to proste nema zmysel a treba sa radsej odputat cim skor. nenicte si zivoty obaja.