Ani neviem

Ahojte ani uz neviem co sem mam napisat....prosim na gr sa nesustredte. Citim sa ako uplny odpad tejto planety uplna trosku len tu zavadzám a otravujem svojich blizkych ze im robim starosti...sprosty som bez buducnosti cim starsi som tym viac sa zamyslam nad zmyslom zivota a kratkou dobou akou je clovek na planete. Preto sa snazim robit take kroky aby som ich nelutoval lenze ked sa spätne pozriem na mna tak je ten zivot otrasny. Vkuse som pod tlakom a stresom a nejakym casovym natlakom , socialny zivot nevediam lebo neni na to cas takze jedine miesto kde komunikujem je v skole , letne prazdniny hahaha tie som nemal uz tak od 10 rokov. Vo vsetkom musim vykonavat 2-3 nasobnu robotu aby som bol na tom tak ako moji rovesnici. Sportujem uz 10 rokov a taketo stavy som sam prekusol uz vela krat ale momentalne ma to najdlhsie trapy .....mam depresiu? Boh vie. Rodina ta je pomaly rozhadana ale nastastie povedzme ze ja mam dobre vztahy zo vsetkymi. Trosku sa vratim spätne k tej skole (sry pisem co ma napadne) . Zo skoly som dostal 4ro komisionalnych skusiek a obavam sa ze to nespravim + podopisovat si z 2 predmetov pred komisionalkami pisomky. Vstavam o 5 rano aby som sa mohol ucit idem na trening ranny tam som cca 2 hodiny vratim sa domov a ucim sa cca do tej 7-8. Ako mi ide ucenie? Za asi tak hodinu sa naucim jednu stranu...bomba to je presne to co mi dokazuje ze som tupy. A ked ma sestra z toho skusala tak som z tej temy nevedel ani len ceknuť. A tak nejako sa dostavame k tomu ze ked som sa na to pozrel objektivne tak sam na sebe vidim viacej negativnych vlasnosti ako pozityvnych pomer je asi tak 5:1 . Preco tu stale som ? Podla mojho uvazenia ten kto spacha samovrazdu je srac ale v takomto pripade by som to dokazal resp. by som to aspon skusil....za posetrene peniaze zbran zavriet oci a cvak a preco to nespravim? So segrou mame velmi dobry vztah ja som pomohal im a oni zas vela mne. Nechcem si fandit ani nejako nadrziavat alebo podobne ale sestra to ma teraz dost tazke a takymto niecim by som jej velmi prihorsil situaciu a to nechcem okrem toho dufam ze by som aj rodicom chybal (nemyslim to v zlom). Je to dost negativne vnimanie sveta a okolia , snazim sa to zmenit uz nejaku dobu ale nedokazem to tak ako vacsinu veci. Co ma motivuje? Po dnesnom dni uz asi nic. Ja viem ze toho neni vela a ze niektory ludia nemaju to stastie v zivote a narodia sa z postihnutim alebo s nejakou vadou a su na svete ludia co to maju omnoho tazsie ale ja uz neviem. Ked to tak slangovo poviem zivot mi uz tolko krat podrazil nohy ze uz ani nemam chut znovu vstavat . Toto bol taky nejaky odrazovy mostik mojej motivacie za posledne roky ze uz som toho prekusol vela tak uz to zvladnem znovu
, ale uz teraz asi nie. Koniec koncov ked si to precitam od zaciatku co som napisal sem tak ako som dopadal ....skoro tretinu zivota za sebou a rozpisujem sa tu O 1 RANO aky je zivot zly a to som este mlady. No nic moc . Jedine co si uz len zelam je aby sestra bola stastna v zivote. Som rad aspon za to ze mam taku sestru aku mam :) . Dufam ze nebudete vnimat to co som tu vypisal ako vylev hormonov 13 rocnej baby , ale pri mne by som to pochopil lebo ja som tak pod uroven priemeru ze by to aj sedelo. Ako sa rozlucit? Neviem asi dakujem za precitanie a kazdu reakciu.