Dotlacena

Mala som 22 ked som sa zoznamila s mojim terajsim manzelom, on mal po 30tke, poznali sme sa kratko ani nie mesiac, ked zacal robit na mna sexualny natlak, nebola som pripravena a ani som to este nechcela, on na mna tlacil ze uz je cas aby sme sa milovali, ze naco cakam, ze on nevydrzi, ze to potrebuje lebo ma bude musiet podviest. Tak som hlupana suhlasila, bolelo to, necitila som sa nato, bola som nervozna, strasne ma to stipalo, bolelo uz len ked do mna siel prstami, bola som sucha a stiahnuta kedze z mojej strany nebola tuzba na milovanie. Strkal do mna prsty nasilu ze ma musi vzrusit. Potom mi intimne miesta silno trel ked videl ze to nepomaha, dokonca ma nutil aby som mu penis cmulala ustami a trela rukami. Nechcela som, bol zly ze ci vsetko musi robit sam a ci chcem len pasivne lezat. Nakoniec to nevydrzal a strkal mi ho nasilu tam dole, bolelo to a prosila som nech prestane, ze nechcem, tak mi povedal ze naprve to boli kazdu nech vydrzim, tak som to nejako prekusla aj ked to bolo neprijemne a nemala som z toho nic na prvykrat. On si suchal horedole, a ja trpela. Nakoniec ho vytiahol a ja som bezala do kupelne plakat. Revala som ako decko. Nepredstavovala som si to tak vobec. O dva dni som musela ist k svojmu gynekologovi lebo tam dole som bola odreta, stipalo ma tam a krvacala som slabo. Este aj gynekolog sa na mna vykrical ked som mu povedala pricinu toho, ze "a vy slecna neviete za seba rozhodovat, vari ste nesvojpravna ked nieco nechcete?" A ze ci to nechcem nahlasit ako znasilnenie? Ja ze nie, ved ma nebil, len bol velmi nadrzany.
Viem bola som naivna a dala som sa nahovorit a mozem si zato sama. Po dvoch mesiacoch som zistila ze som tehotna. On v tom svojom silnom chceni si zabudol nasadit kondom a urobil sa do mna naprvykrat. Neskor nas moji rodicia dotlacili do svadby, s cim on suhlasil. Mne to v tej chvili bolo jedno lebo mi bolo strasne zle v tehotenstve,neustale zavraty, vracanie, bolesti brucha, mdloby, nechutenstvo, zmeny nalad. Tak som suhlasila. Ked bolo po vsetkom po svadbe aj po komplikovanom zdlhavom porode, uvedomila som si ze som tam kde som nechcela byt a nie vlastnym pricinenim. Ze som nechcela sex a svadbu tak skoro. A nechcela som dieta. K dcere som necitila nic, beriem ju ako dosledok nechceneho sexu, Doteraz ju tak beriem, manzela svojho mam rada, ale len rada, nemilujem ho velmi, mam ho rada, lebo ma nezavrhol ked sa dozvedel ze som tehotna, byvame vo svojom ale na ten prvy sex nezabudnem do smrti. Dieta som nechcela tak skoro. Nebola som nato pripravena v 22 rokoch. Chcela som cestovat, zpoznavat zivot, uzivat si po skole a nie sa hrnut do manzelskych a rodicovskych povinnosti nedobrovolne. Necitila som sa nato a teraz nato doplaca moja dcera ktora viem ze za nic nemoze ale mne sa zbabral zivot. Nechcela som to takto. Mam depresie, mam 26 a nebavi ma takyto zivot. Nebavi ma chodit s dcerou do skolky, pocuvat tie reci od inych matiek kedy ich decko kaka, kedy sa povracalo, kedy toto a kedy hento. Nebavi ma pocuvat rev mojej dcery ked ma stavi zurivosti a trucuje, nebavi ma kupovat jej stale tie decke prkotiny, chodit s nou po lekaroch, nebavi ma chodit na tie decke vystupenia zo skolky, nebavi ma ten decky vravot na ihriskach a plac, krik ostatnych decak. Nechcela som toto zazivat.
Do toho vsetkeho som bola nedobrovolne dotlacena a zmanipulovana. Preco som len nebola silnejsia a nedokazala povedat NIE! Nechcem!
Preco iny rozhodli za mna?! Preco som sa len podvolila?
Co mam robit? Nechcela som takyto zivot..
Prosim poradte niekto, doma ked som sama a mala spi alebo je u starych rodicov casto placem. Placem ze iny ma dotlacili do nechceneho manzelstva a materstva.
Prosim..