Podrezala som si žily!!!

Aaaaah...... len pekne pocuvaj rodicov raz im budes za toto vdacna...... a 16 rocna a nebavi ta stale o 9 chodit domov????????..... ja ked som mala 16, bola som rada ze som mohla ist po skole von s kamaratkou pliest venceky z pupav za barak....... :) samozrejme az po ulohach......... takze mas to velmi dobre a za to by si mala byt vdacna............ a ak myslis na diskoteky, tak na to mas este cas...... aj tak by ta skoro nikde nepustili, teraz si na to davaju pozor koho pustia dnu........ cize vydrz si pekne do 18 aspon..........nemas to dlho..........a zatial sekaj dobrotu a ukaz rodicom ze sa na teba mozu spolahnut!!!!!!.............a psychologa ti netreba, len byt tvojimi rodicmi tak ti zatrhnem tych tvojich "podarenych" kamaratov, ktori ta na toto lakaju............. !!!

kasli na hejty typu ze si sprosta a bla bla co som tu nizsie videla. pochopi ta len ten ktory to zazil. moji rodicia na mna takisto dlabali. jest mi dali, obliekli ma, spat som mala kde to mi zabezpecili ale hlbsie veci ako neha, nejaky zaujem, rozhovory - to neexistovalo. aj ked som sa pokusala o niecom zacat, bola som odbita - daj mi teraz pokoj a ked prisiel problem tak som bola len jebn***
a ine problemy... moji rodicia sami nemali dobre detsvo matka tyrana zo strany alkoholickeho otca, vyhanana z domu, sest surodencov, matka robila rozdieli medzi detmi, jej trhala od ruk..
otec vlastny alkoholik, ked som mala 14 sa rozviedla a vydala za dalsieho poznaceneho ktory takisto nechcene decko bol, do parchantov mu bolo nadavane, v decaku bol a pod..preto to dnes chapem ich postoj. neospravedlnuje ich to ako so mnou zaobchadzali ale chapem to a maju odpustene. dodnes sa mi tlacia, vyvolavaju mi,pchaju mi prachy do ruky ja ich nechcem. som plne samostatna uz desat rokov, nepotrebujem uz ani ich nehu ani ich lasku a teraz sa mi tlacia.
kedze som bola mlada ako ty a nikto sa ma nezastal, ja som uverila tomu ze som jebn*** a ze moje problemy su nezmysli ktore nestoja za pozornost. mam aj ja za sebou v sestnastich pokus o sebevrazdu tak ako ty. matka po mne vrieskala aby som exovala mlieko(aby som vyzvracala lieky ktore som pojedla) a stihla ma aj skopat tak ze si nohu zlomila o postel do ktorej omylom kopla. bola som uzvareta sama v sebe a ani psychiatrom som sa nevedela otvorit. uverila som ze ja som ta jebn***a strasne som sa hanbila za svoje vnutro. ze mi chyba matkina pozornost, laska a vzajomna dovera.
mam 28 rokov dosiahla som v zivote ovela viac ako ona, to ze doteraz mam pocit prazna to je druha vec..chodim kazdy tyzden k psychologicke a etse stale to vo mne je.
Tiez som chcela ako ty, chodit von a mat zazitky, byt stastna ako som videla stastne ine decka v mojom veku. chybalo mi nieco a myslela som, ze ked stihnem za jeden vecer vsetky vylomeniny, ze to dosiahnem. pravda vsak bola ze mi chybala doma pohoda, chybalo mi prijate od matky, prejavy lasky...
Psycholog by ti mohol pomoct, s mamou nic neriesn proste chces ist a hotovo. nezdielaj sa s nou sama pises ze ti nerozumeju a ani sa o to nesnaz predides dalsim sklamaniam a bolesti. na to zabudni co sa stalo mysli na svoju buducnost, rob vsetko preto aby si bola stastna, nezabudni ako sa k tebe chovali aby si neopakovala ich chyby ako rodic ked raz budes. bulimiu nepestuj, ja ju mam doteraz, zaidna sranda, ked sa rozbehne uz ju nezastavis stale tam bude a zvracat budes uz aj ked nebudes chciet. vyhni sa chlastaniu radsej lebo si velmi zranena a moze sa stat ze sa k tomu upnes a stanes sa alkoholickou, vyhni sa drogam lebo to je to iste. samoliecba sa nevyplaca. si mlady organizmus, bojovna, ty sa rychlo vyrovnas. doma pretrp, za par rokov mas 18 a mozes si riesit vlastne stastie sama.

Prepáč, no takéto niečo raz nepochopím a ešte sa tu mieniš tým akože aj chváliť?

mamba nedalo mi nereagovať. To čo ste písali ste písali v záchvate zlosti? Viete niečo Vám poradim ked natrafíte niekedy inokedy na niečo podobne radšej takto nereagujte lebo neviete ako to ten druhý môže zobrať. Ak jej tak ponadavate že jej tým pomôžete? na takeho človeka to prave pôsobí opačne a skôr ho to dovedie k samovražde. To mi môžete veriť. Mala som kamošku ktorá sa chcela zabiť no neako som ju z toho vytiahla a ani si neviete predstaviť kolko bezesných nocí som mala kolko krat som išla von okolo polnoci čo mi jej mama volala že nedošla domov. Nemáte ani predstavu čo taký človek prežíva. Že by ste ju zapriahli do práce a potom by nato nemyslela s prepačením je to hovadina. Ja som mala pracu zarabala som si rodičia mi nič nedavali lebo som ani nechcela od nich nič čo som si zarobila tak zato som si kupila čo som potrebovala a že by samovražebné myšlienky pomynuly? tak to ani nahodou zakaždým ked došli tak som radšej niečo robila len aby som ich zahnala. Uvedmote si prosim že takýto človek je na konci svojich sil nevie ako dalej. Tak ju prosim takto nedeptajte ano. Ved si len predstavte že ste vy na jej mieste ako by vám bolo po takomto príspevku? Nechcem sa jej zastavať lebo je to hovadina to je pravda s tým suhlasim

wawa, 16rocny clovek neni v puberte.

zuzulka
Keď čítam tvoje riadky tak mám pocit ako by som to písala ja niekedy dávno. Tento pocit veľmi dobre poznám, a nezáleží na tom či máš 16 alebo 26. Hej, niekto iný môže povedať že to je pubertou ale celkom tak to nie je. Je fajn, že si rozmýšľala nad odbornou pomocou, a myslím, nie nemyslím ale viem že by si mala vyhľadať psychológa a ďalej ťa obdivujem že si to uvedomuješ tak skoro. Keby som si to aj ja uvedomila skorej tak by to bolo úplne iné. Naozaj, zožeň si psychológa, budeš sa môcť z chuti vyrozprávať, poradí ti a spravíš si zopár testíkov. Nie je to nič hrozné.A potom uvidíš čo ti povie a kde ťa pošle. Nepodceňuj to čo cítiš a prežívaš! Ja som tiež niekedy bola taká, moji rodičia mi tiež nikdy nepovedali že ma majú radi, oni zbožňovali len môjho brata...viem, možno to bude znieť divne ale kašli na rodičov, oni tu nebudú na vždy, hlavne sa zameraj na to aby si ty v budúcnosti nebola ako sú oni, aby si vedela prejavovať svoje city...Ja som tiež bola často s kamošmi v puboch, s priateľom sme všade kde sme prišli robili bordel. No až som to raz v škole prehnala s drogami a skončila som v nemocnici, bolo to strašné pozrieť sa rodičom do očí, bolo strašné pozerať sa vôbec okoliu do očí. Zo školy ma nevyhodili ale nedokázala som sama seba zvládať a potom o rok, vo štvrtáku som tam prestala chodiť úplne. Nebuď ako ja, neskaz si život, veď máš toho toľko pred sebou. Neprešiel deň aby som nemyslela na smrť, dokonca som mala už nabitú búchačku pri hlave ale vďaka bohu nespravila som to, neviem prečo ale proste som to nestlačila. Keby som si to všetko začala uvedomovať už skôr ako ty teraz bolo by všetko omnoho krajšie. V tomto ťa fakt obdivujem. Nikto mi nevedel pomôcť, ale je fakt že som ani nehľadala pomoc, moje kamošky sa veľmi snažili, videli čo sa deje ale to proste nezvládli a zostala som sama. No neskôr som si to konečne uvedomila, vyhľadala som sama psychologičku, stretli sme sa pokecali, spravili nejaké testy a zistilo sa že mám najsilnejší stav depresie, takže momentálne užívam antidepresíva a naozaj môj život sa zmenil, konečne má zmysel. Nie je to už ako to bolo pred tým, život musíš žiť a nie len prežívať zo dňa na deň, potom je to o ničom. Uvidíš svet v krajšom svetle, nebudeš sa zastavovať stále na tom zlom čo dnešná doba priniesla ale budeš si vychutnávať každučký deň, každučkú sekundu. Odhoď tie čiernobiele okuliare a pozri sa okolo seba, čo všetko máš a čo všetko ťa ešte čaká v budúcnosti... A preto ťa prosím, nebuď ako som bola ja, vyhľadaj rýchlo pomoc a veľa sa toho zmení. Veď ŽIVOT je krásny a tak ho ŽI naplno!!! Želám ti veľa šťastia:)a hlavne sa nezabudni usmievať:)

ahoj zuzulka viem si predstaviť ako sa citiš niečo podobne prežívam tiež. Aj ja mám pocit, že som pre druhých vzduch, že by im ani neprekážalo keby som ani nebola. Kolko krat som už uvažovala na tým že to jednoducho skončím ale je to blbosť. Aj ked hovoríš že ti rodičia nerozumejú že ta nepúštajú von do rana. Tak ver že ani ja som v tvojom veku nebomhla byť vonku dlhšie ako do 8 hod. a disko? bud rada že aspon do 10 si tam ja som nemohla na disko ani pomyliesť. Teraz ti poviem jedno som rada že ma držali na kratko lebo ked vidim čo sa stalo s kamaratmi ktorý boli vonku do kedi len chceli tak mi je z toho zle. Rodičia ta majú radi určite len ich mrzí alebo skôr trapi to že im nič nehovoriš povedala si im ty niekedy mami tam ťa rada? obiala si ich niekedy len tak že sa ti chcelo? možno aj tam je pes zakopaný. viem hovorí sa to lahko no ja som im tiež nikdy nepovedala mám vás rada alebo neobjala. Raz som chcela zájsť k psychologovi ale nechcela som tam ísť prv než to oni budú vedieť (malo to svoje dôvody) a tak som to povedala mame. Očakavala som všetky možne reakcie a nakoniec to dopadlo uplne inak ako som čakala. No čo ti poviem podržala ma dokonca sa spýtala či tam má isť so mnou taku podporu som vážne očakavala. Som rada že som jej to povedala aspon trochu sa ta naša komunikacia zlepšila hoci aj tak moc nenahovorim s nou ale je to lepšie. Tak to skus za to nič nedaš. Len neopakuj tu blbosť lebo máš ešte vela času a urobiť to len kôli tomu že rodičia ti nerozumejú je totalna hovadina radšej si rozhliadni okolo seba máš len 16 máš možnosť urobiť tolko dobreho na tomto svete. Máš v rukach možnosť zmeniť tento svet tak si ju prosim neber.

no mozno je to hlupy napad, ale zozen si psa...ja mam dvoch :) ten ta bude stale zboznovat, a ak nemozes tak skus zajst do nejakeho utulku ci nepotrebuju vypomoc... ale urcite je potrebne komunikovat s rodicmi, s okolim, lebo vacsina problemov prameni s nedostatocnej komunikacie... drzim ti palce a je super, ze o tom chces hovorit...

je zvlastne ze ty sa ides zabijat pretoze ti nechcu dovolit chodit von,mala by si byt rada ze mas kamosov a rozumies si s nimi, tebe vadi ze ta nechapu rodicia,ja zas priblizne kazdy druhy den myslim na samovrazdu, lebo ja ani von s kym chodit nemam, nemam ziadnych kamaratov a pritom rodicia ma maju radi a chapu ma...

Ja som nemohla byvat vonku v 16 ani do deviatej a neznasala som svolho otca za to (mamku som nemala), napadali ma vseliake sprostosti, ale vzdy sommala rada aspon samu seba. Preco si myslis, ze ta rodicia nechcu pustat dlho von a kontroluju ta? Preto, ze sa o teba boja a boja sa preto, ze ta maju radi.. Kamaratka s otcom som sa stala tiez az v osemnastke a teraz, ked uz ho nemam mi je luto ake nechutne slova som mu dokazala v blbej pubrte povedat. Ak ti chybaju slova lasky, skus im nieco take povedat ty a urcite ti to opatuju