Žijem ako vo väzení a každý deň čakám kedy to skončí

pre bezmocnu osobu
tie bezduché primitívne príspevky si tu nevšímaj.:)
Zuzana ti radí dobre. Neboj sa časom vykukne slniečko. Skús každý deň potešiť nejakého človeka, milým úsmevom, pozornosťou. Zabudni na chvíľu na svoje smútky a bôle a urob niečo nezvyčajné - pre teba, trebárs sa len poteš drobnosťou...Všimni si aká krásna je príroda, začne sa zobúdzať, tam čerpaj silu. Dýchaj. Možno fotografuj..., čítaj, počúvaj hudbu, popros boha o pomoc. Nie si sama. Držím ti palce a prajem veľa sily.

Ahoj, aj ja som prežila takéto obdobie a pamätám sa, že som bola v tom momente úplne presvedčená,, že to nikdy to neskončí a lepšie to už nebude atď...proste som už ani neverila, že by to mohlo byť lepšie.

Netvrdím, že dnes nemám už žiadne "šedé dni" ale rozhodne sa cítim omnoho lepšie a viem, že môj život má zmysel. Osobne ti radím, začať úplne "malými krokmi" a nenechaj sa znervozňovať okolím, v zmysle " čo si už dávno mala dosiahnuť vo svojom veku".

Každý deň ráno nájdi aspoň jednu vec za ktorú chceš poďakovať. Môže to byť hocičo - napr. že spíš v izbe, kde je teplo, máš perinu - to je jedno... Poďakuj za to Bohu.

Potom si daj predsavzatie, že budeš kontrolovať svoje myšlienky ( ktoré ti spôsobujú väzenie ktoré opisuješ). Nenechaj sa odradiť, možno sa ti podarí "zahnať" za deň iba jednu negatívnu myšlienku - nevadí - aj to je úspech, aj to že to len skúsiš, nesmieš to vzdať!

Tiež ti radím nahlas čítať každý deň jednu kapitolu z Evanjelia podľa Jána - aj keď tomu nebudeš rozumieť - prečítaj to - akoby išlo "liek", ktorý máš zapiť. Radím zo svojej skúsenosti veci, ktoré mne pomohli "uzdraviť" choré negatívne rozmýšlanie...Je toho samozrejme viac ale je to cesta - žiadne "super skratky" na lepší život neexistujú...NEBOJ SA!

posielam ešte svedectvo na povzbudenie:

www.youtube.com

Akurat citam autobiograficku knizku od jednej pani, ked mala 11 rokov a stoji tam:" Zrazu mala nastojcivy pocit, ze je na tomto svete jedina, ze tu okrem nej nikto nezije. A v tom okamihu, ked otvarala sietove dvere na dome, vobec netusila, ze taketo pocity bezmocnosti, strachu a osamelosti bude odteraz prezivat takmer kazdy den." Takze tak nejak.

Ty a tvoja ida o o o..

Benedix: :D :D

rozumiem :

Popis konkrétnejšie z čoho máš depresiu.

Aj mna pohltila bezodna ludoprazdna samota z ktorej niet ziadnej cesty von a takisto s tym nic nezmozem, tak ako ani druhi, ktori sa tomu u mna tiez len prizeraju alebo sa to snazia nevidiet, cele mesiace a roky. Nedokazem mat ani javit ziaden vacsi zaujem o tento zivot. Vlastne uz ani neexistujem, iba dozivam ci prezivam. Fakt neviem k comu to ma cele byt.

youtu.be

Už dávno ťa mala dať mater do ústavu pre sexuálnych psychopatov aj tak si neproduktívny a hlúpy preto si sa nikde nepohol aj to väzenie by ti pomohlo aspoň by si dostal di riti o čom ty celý život snívaš.

No máš to ťažké...