Ženské obecenstvo, plánovali by ste budúcnosť s takýmto mužom?

Pred mesiacom a pol som sa dala dokopy s jedným mužom po štyridsiatke, ja mám tesne po tridsiadke, podľa správanie ide o panica ktorý nemá žiadnú sexuálnu skúsenosť. Na muža sa správa dosť slušne, utiahnuto, podriaďujúco, ticho. Je nebriebojný, tichý, ani mu niekedy nerozumiem čo hovorí, každému ustupuje, dáva prednosť, je strašne slušný, stále sa niekomu ospravedlňuje, postoj tela nemá ako chlap, je taký tlačený k zemi. Na dnešnú dobu plnú drzých, arogantných ľudí je ako z iného sveta. Nezapadá do môjho sveta. Ide mi na nervy,že stále som to ja kto toho druhého tlačí dopredu, musím všetko vybaviť lebo on je ako bojko, tichý, neviem sa pretlačiť medzi ľuďmi, každému len ustupuje, už mi tá jeho slušnosť lezie pekne na nervy. Ja sama niesom nejaká sebavedomá podnikateľka alebo čo, ale primerane sa správam, niesom ani veľmi tichá ani extrovertná ale takého partnera si neviem po svojom boku predstaviť. On je ako malé decko, stále čaká že niekto bude naňho dozerať či všetko robí správne, je málo samostatný, bojazlivý, nepriebojný. Ešte aj pri vstupe do vlaku kedže nemá ani auto dával každému prednosť a nebyť mňa tak asi doteraz nastupujeme..:)
Každému sa za nejakú somarinu ospravedlňuje, každému chce zadobre, proste ja nemám nato nervy. Ja chcem po svojom boku normálneho chlapa s ktorým si budem mať o čom pokecať, baviť, sa, smiať, blbnúť, ktorý bude vedieť sám vybaviť veci bezomňa, nebude mať strach, nebude každému ustupovať aj neoprávnene keď nemá začo. Veď tento sa ani zasmiať od srdca nevie, nevie zvýšiť hlas, ani nieje taký dynamický, chodí ako bez duše. A rozhovor? Bavíme sa o niečom a on zrazu preskočí úplne na inú tému ktorá s danou nesúvisi. Akoby mu prepinalo v hlave alebo čo..
Ako nemyslím to v zlom ale mám daký pocit. A chcela som nejaké nežnosti hej, lebo som mala ovúláciu a bola som nadržaná , ako stáva sa no, chlapi sú permanentne a chcela som nežnosti, dotyky, objatia, bozky a možno aj sex a on nič! Chytila som mu ruku, okej dal ju....hladila som ho po chrbte... odtiahol sa....pritiahla som sa k bozku na líce a chytila rukou jeho tvár.... odtiahol sa.....keď som ho chcela pobozkať na ústa... odtiahol sa zrazu začal rozprávať o nejakom zámku na ktorý sme mali výhľad... už som to nevydržala a priamo sa ho spýtala či sa nechce dnes milovať že ja by som rada po mesiaci a pol že by sme mohli... začervenal sa a oči mu padli nadol, že on sa nato necíti a že mu o to nejde, že je rád že je so mnou a má ma rád... to bolo všetko videla som že sa viac na tu tému baviť nechce..
Baby čo Vy nato? Ako má toto význam, lebo ja sa cítim ako by som chodila mužom ktorému vyoperovali penis. Toto stvorenie vie milovať, lebo je dobrý človek, vie pomáhať, je rád že som s ním, vidieť to na ňom, nosí mi kvety, bonbonieri, čokolády, mrazené jahody, zmrzlinu ale kým sa mi dvaja dostaneme k niečomu intímnemu tak ja dostanem asi cukrovku za ten čas :)
Proste cítim že to s ním nieje o vášni ale o škôlkárskej láske kde ešte aj ten škôlkár dá svojej spolužiačke bozk než henten dá mne :)
Tak dievčatá čaká na váš názor, ako by ste sa vy zariadili.
PS: neberte ma za nejakú nadržanu sexuchtivú ženu, ja len keď milujem tak sa nehrám v láske na nejakú zdržanlivú panenku máriu ale milujem duchom a tiež svojím telom, a som toho názoru že k vzťahu patrí u mňa nielen rozhovory, prechádzky, a pohľady do očí ale aj dotyky, bozky a milovanie. Takže chápte že moje túžby sú prirodzené. Nemám 15.
Ďakujem