ahojte vzdy som bol normalny chlapec ktori mal straasne rad dievcata , tak osm rad chodil na net ,pisal z nimi daval stretnutia..... ale pri kazdej ked som sa priznal ze mam rakovinu tak ma hend nechala :/ pomaly som to zacal s dievcatamio vzdavat ....az raz nastal den 15december2006 a napisalo mi jedno dievca ze ci jej nechcem pomoct z matematikou ze ma o to moooc prosi ja som neodolal a pomohol som jej lenze z tejto jendej pomoci ich bolo viac, po mesiaci sme si poslalai fotky ale na stretnutie som uz nemal odvahuu hoci ona ho chcela aj napriek mojej chorobe. ZO stretka nebolo nic, az raz 15feebruara 2007 som ako vzdy cestoval zžo skoly busom bol dost preplneny a nadomnou stalo akesi dievca vtedy som ju nevnimal poriadne ale na dalsej zakrute som si ju musel vsimnut pretoze mi spadla rovno do narucia ja som saneodvazil na nic ine len sa jej spytat ako sa vola a hend som pochopil ze je to moje dievcatko z internetu silno som ju objal ..... a v dusi osm si lsubil ze uz nikdy zsa nou nepojdem nikdy je nevyhldam ale pochopil som ze to nebude spravne a tak som za nou zacal chodit do skoly, domov prosot boli sme spolu kazdu volnu xchvilu,.... ttoto dievca ma podrzalo aj v v tych najhorsich casoch v kazdom trapeni... v den ked nastal pol rok od nasej prvej spravy musel som odist co ciech na brigadu...pocas brigady islo vsetko po starom pisali sme si kazdy den ked sme mohli az raz som ju na internete nevidel dva dni,,,,...28.junatohto roku mi prisla do ciech ta najhorsia SMS od kamarata: "Vrat sa co najskor domov Janka je po autohavarii nevyzera to dobre!" v den som myslel ze sa zblaznim jednemu panovi dodnes neviem komu som v ten den dal 6000SK za jeden pbycajny listok na vlak a upaloval somza jej rodinou pri rozhovore z jej mamou som myslel ze sa zblaznim pri slovach ze mojee dievcatko je v kome sa mi zrutil takemr cely svet :( strasne som chccel ist za nou, vidiet lenze lekari mi to dodnes nechcu dovlit a ja mam pocit ze sa z toho zblaznim :(
MOja laska mi pomohla, ja jej pomoct nemzoem
lejka a asio akzu nadej davaju tomu dievcatu na zivot??
no ja som libusova sestra ale uz dost davno nezijem s nimi...ta holka na tom nie je velmi dobre- aspon co viem doteraz....a mojmu bratovi davali od zaciatku malu sancu na zivot ale tak zatial sa drzi len teraza mu toto dost doraza na psychiku.a libusko ma 17rokov a ta holka 15
lejka, ty ich odkial poznas??si zdrav.sestra? ako je na tom ta holka? a libuskko??naozaj mu davaju tak malu sancu??kolko maju rokov???
kto vie ci ju mal stretnu alebo nie ......... to uz nikto netusi teraz ale ako ho dobre poznam zasluzil by si krajsie leto...a ona s nim tiez
lejka,potom je to skutocne velmi smutne.Ten chalan,by si zasluzil dostojnejsie dozit svoj zivot,ako s vycitkami.Myslim,ze to dievca radsej nemal nikdy stretnut.Ale,ako som uz pisala,vsetko to chcel osud.Preco?Cert vie.Mozno sa bude jemu lahsie odchadzat,ak by nahodou to dievca zomrelo.Budu spolu aspon potom.Ktovie,ako to je dalej...
no ak bude treba tak mne nie je problem zistit ako je na tom on s rakovinou ale podla toho co viem tka jeho lekar mu nedaval velku nadej....maximalne tak do konca toho roka
Prave toto je to,coho som sa najviac obavala.Tak trocha,vela ludi mu dava najavo,ze on jej vlastne dlzi.Ma pri nej travit vsetok volny cas,znova,lebo jej to "dlzi".Aj jej matka mu to teraz vytyka.Je to podla vas ferove?Netrpi ten chlapec prilis?Este aby sa citil zodpovedny za to,ci sa ona preberie,alebo nie?Co ak zomrie?On si to teraz moze vytykat cely zvysok zivota,co mu chudakovi zostava,nakolko nevieme ako je na tom s tou rakovinou.Ten chlapec musi byt velmi zufaly.Je mi ho strasne luto.Myslim,ze by mal zakrocit nejaky psycholog a pomoct jemu aj jej rodine prekonat toto velmi smutne obdobie.Vycitky a hlavne obvinovacky,tu nie su na mieste.Zial,je to smutny osud.
ahojte tkaze libusko sa sem asi nevrati tak skoro.....vcera mala jeho priatelka dost kriticku noc zial a jej matka vsetko zacala davat za vinu jemu ze je malo s nou! a on sa uz od nej nechce ani pohnut
libusko citam tvoj pribeh vela si si toho vyrtpel prajem vsetko dobre
ale uvidis ona sa da dokopy nadej vzdy bola a vzdy bude ;)
