Som chlap, ale neštudujem technický odbor. Študujem psychológiu. Viem, že je to asi to najhoršie čo som si mohol vybrať a je hanba že chlap čo by mal ísť na IT alebo na nejakú techniku, ale tak už to tak je a svojho výberu vlastne ani neľutujem a je mi jedno čo si o tom kto myslí. Sú témy, ktoré ma zaujímajú a je to super, ale pri psychológii sa samozrejme preberajú aj témy partnerských vzťahov a sexu a tu je kameň úrazu.
Keď preberáme tieto veci tak je mi veľmi nepríjemné to počúvať a cítim sa strašne zle... teda aby som upresnil - cítim sa zle keď je diskusia a každý by mal k téme niečo povedať. Ostatní sa vždy rozrozprávajú aké majú zážitky, ako ich EX robil toto a toto ako zažili toto a tamto a ja som bol prvý krát doslova prekvapený, ako dokázali byť moji "kolegovia" otvorení a rozrozprávali sa do detailov s svojich intímnych skúsenostiach (pretože už sme na VŠ tak si musíme hovoriť "kolegovia" a nie "spolužiaci").
A to je tá vec, že to psychicky nezvládam a strašne sa hanbím za to, že v 20 rokoch som panic a nikdy som nemal žiadnu babu, žiadny partnerský vzťah!!! Vždy keď dôjde reč na to, tak to nejak uhrám a odbočím od témy alebo to obkecám nejakými všeobecnými rečami. Ale vždy sa cítim strašne zle a najradšej by som odišiel z plačom preč.... čo mám robiť? Mám sa verejne priznať že v 20 rokoch som neskúsený a neviem aké to je mať sex a vzťah? Alebo mám si niečo vymyslieť aby som zapadol do kolektívu? Neviem, fakt som bezradný čo sa tejto oblasti týka. Neviem, ale keď príde na tému sexu tak nemám čo hovoriť, lebo proste ako môžem vedieť čo človek zažíva v hlave pri sexe, keď som to ešte nikdy nerobil :( Je mi naozaj trápne a cítim veľmi nepohodlne keď sa mám rozprávať o tejto téme... :/
