Asi potrebujem odbornú pomoc a radu ako neskončiť v blázinci

Ani neviem kde a ako začať. Mám 26 rokov (cítim sa však tak po 60-tke) a prechádzam ťažkým životným obdobím a asi potrebujem odbornú pomoc, pretože si začínam myslieť, že som zrelá do blázinca. Celé moje zdravie je na prd, mám pocit, že mám sociálnu fóbiu, že nenávidím ľudí, že milujem ale zároveň nenávidím samotu, nemám kamarátov, lebo ich ani nechcem mať (lepšie povedané nedokážem ich mať, lebo každého od seba odháňam), nechodím von, s nikým sa nestretávam, s nikým sa nekontaktujem. Matku mám v blázinci, asi veľa vecí z jej povahy alebo ako to nazvať podedím aj ja, pretože celý život si hovorím, že nemôžem byť ako ona ale nejak na sebe začínam bádať, že sa jej vo veľa veciach približujem. Idú vianoce, sviatky, ktoré z duše nenávidím, hlavne kvôli tomu, že sú to sviatky pokoja, rodinnej pohody atď.. nikdy som nezažila rodinnú pohodu, pretože som jedináčik, moji rodičia sa navzájom nenávidia (od môjho počatia) a vždy keď som im chcela vyhovieť, tak som sa snažila až rozkrájať, nakoľko každý z nich si nárokoval nato, aby som bývala pri ňom a starala sa o dom, atď. Odišla som bývať preč, veci dopadli ako dopadli, z neskutočných a nikdy nekončiacich stresov som si zariadila problémy so žalúdkom, ktoré sú momentálne chronické, čiže stačí málo, stres, nepohoda a žalúdok sa opäť ozve. Priateľ na mňa s prepáčením (možno aj bez prepáčenia) serie, otočili sme sa od seba o 180 stupňov, každý zrazu úplne iné záujmy, priority, sex raz za 3 mesiace ak nie aj menej... proste..ani sa to nedá opísať. Najviac ma štve, že nestojí pri mne v týchto najťažších chvíľach, lebo mať matku v blázinci nie je boh vie aká výhra, ani tie návštevy tam, celkovo na psychiku dosť veľký zaberak... Aj keď je už tomu jasný koniec, nedokážem to ukončiť (i keď cítim a vidím na ňom, že to chce skončiť aj on, ale domnievam sa, že vzhľadom k tomu ako teraz na tom psychicky som sa toho obáva). Problém je to, že ma úplne desí ostať sama vo veľkom meste, bez nikoho, nájsť si nové bývanie, bývať s cudzími ľuďmi (lebo platiť si sama byt nie je ľahké).. Dospela som do takého stavu, žeby som uvítala pomoc psychiatra (lebo psychológ je na mňa asi slabý odvar), potrebovala by som ho nájsť v Bratislave a ešte lepšie by bolo. keby to nebolo moc finančne náročné. Tí, čo ste dočítali do konca, hneď by som Vám dala nobelovú cenu, ďakujem a odpustte že si tu vylievam srdce a žiaľ na anonymnom fóre, ale potrebovala som to. A ďakujem vopred za pomoc, snáď sa tu rozbehne nejaká perná diskusia, ktorú budem čítať namiesto kukania do blba..alebo do steny, to mám rada :)