Asi som vyberava, ako by povedali mnohi, lebo nemam frajera. Vlastne by som uz mala mat aj manzela a deti. A ja nic. Niezeby by som nechcela, viem si to predstavit, ani nemam strach, ze by sa mala starat o deti, casto som nejake strazila. Predstavit. Ale.
Mam pocit, ze moj zivot, je len z prace domov a to dookola. A z prace som tak fyzicky vycerpana a unavena (robota ako robotnicka za pasom), ze obcas sa mi nechce vobec nic. A vtedy si vravim, ako by som zvladala, keby som v takom stave sa mala este starat o deti?
Ale vratim sa k tomu frajerovi. Proste mnohi vravia, ze som vyberava. Ale ja neviem, koho si mam vybrat, ked surovca, suknickara, alkoholika, zadaneho. Ako uz som mala frajerov aj z tychto kategorii, a to som pocuvala: Ako s nim mozes byt, ved kazdy den pije. Alebo. Ved on beha po baroch za inymi. Skusala som to aj cez internet, zoznamku, ale nie je to ono. Ja musim cloveka vidiet (onuchat?) nazivo. Z fotky este u mna iskra nepreskocila.
Skusala som to aj s kolegom, co aj fungovalo, kym to nezistili nejake kolegyne a balili ho, flirtovali s nim, sapali sa po nom, tahali ho na vecierly a to naschval pred mojimi ocami. Ked sme sa preto hadali a rozisli, uz o neho stratili zaujem aj ony. Zaujimave.
A ked aj najdem niekoho, kto nie je ani jeden z tej blbej kategorie, tak nema zaujem o mna.
Proste take filozofovanie, ked clovek nevie, ako z toho bludneho kruhu. Dakujem ked ste si to precitali, potrebovala som sa vyrozpravat.
