Neviem, čím to je.....
Zrazu ma nič nebaví, nikam nechcem ísť, nič ma nezaujíma, nič si nechcem kúpiť, a z domu, kde pracujem, prakticky nevychádzam...
Už to je niekoľko rokov, čo problémy, čo som inokedy zvládala ľavou zadnou, sú pre mňa obrovskou záťažou......
Ľudia ma nevýslovne vyčerpávajú....teda poniektorí......a asi som zabivakovaná doma preto, že sa mi dejú divné veci, a tak tie materiálne, ma nejako nezaujímajú, mám pocit, že musím byť doma.....
Sedím, v rámci práce, (pracujem doma) či súkromne a po pol, hodine cítim ťažobu, mám zrazu betónové telo, nechcem tam byť, chcem ísť preč, a to je náročné, ak sa jedná aj o pracovné veci, cítim priam neskutočnú únavu, ledva sa viem sústrediť, začnem nekontrolovateľne kašlať, potiť sa, zívať, (a to mám problém so spaním, spím cca tri hodiny denne), .......
Zrazu začnem vidieť farebné veci okolo ľudí, fialové a modré obrysy, mám pocit, že mám niečo so zrakom, ľudia majú zrazu úplne iné výrazy tváre, aj v tme je zrazu svetlo, cítim, že klamú, alebo sú iní, než tí, čo sedia oproti mne.......cítim obrovské teplo v rukách a únavu......vidím veci okolo, mihajúce sa tiene, ľudí, čo už nežijú, (overila som si opisom, a tí ľudia tu kedysi ozaj žili) pulzuje mi tep v hlave, teda na spánkoch, až nepríčetne ma potom začne bolieť hlava, ........
V noci sa mi v izbe spúšta alarm, blikajú mi lampy, cítim strašnú zimu, a na nočnom stolíku nájdem ráno kus chleba, alebo bedmintonový košík pod vankúšom......(aj to som si schopná logicky zhodnotiť, som námesačná, a položila som si tie veci sama, a proste neviem, že som to urobila...)
Ja viem, že to znie absurdne, a neuveriteľne, celý život som veľmi materialisticky založený človek, neverila som na nič, okrem lásky, sily v rodine a mozgových schopností, logiky a viem, že nie som blázon.....
Ale proste, keď vidím nejakú bytosť, a povie, že sa volá Khaar, a tvrdi mi divné veci, začínam pochybovať, o svojom duševnom stave.....lenže tá bytosť, skutočne existuje, ako som zistila, v starých dokumentoch, som pri zmysloch, a uvedomujem si aj tie farby, únavu a svetlá.....vidím tie veci skutočne.....
Pýtala som sa ľudí, čo tu žili, na človeka, s husľami a v modrom sametovom obleku, a potvrdili, že cca v roku 1956, tu taký človek žil, pýtala som sa na dievča v sandálkoch bielych, a s mašľami, a tá tu tiež žila a pod.....
Má niekto podobné zážitky? a čo s tým? je to možno pod zlou témou, zaradené, ale ak som blázon, tak potom echtovne súrne potrebujem psychiatrickú pomoc, ale ja blázon nie som.....
aspoň si to myslím, lebo všetci blázni tvrdia, že sú v poriadku, ale ja v poriadku, teda svet okolo mňa, nejako v poriadku nie je......
