Chcem sa zabit!

Ahoj. Viem ze to musí byť určite ťažké. Sama som si tým trosku prechádzala. Jednoducho si to skus nevšímat. Nájdi si vlastne záujmy, priateľov.
Priatelia sú niekedy naozaj viac ako rodina.
Čo sa týka tvojej mami naozaj nechápem jej správanie. Ja by som sa k svojmu dieťaťu nikdy takto nespravala.
Skus sa s ňou porozprávať. Povedz jej ze ta to trápi...
Opýtaj sa jej prečo sa takto správa.
Možno je ona sama smutná.
Ver mi, smrť nieje žiadne riešenie.
Ved sa vraví, po daždi vždy vyjde slnko. A tak to bude aj v tomto.

Je to ťažké,myslieť na pekné veci a nebyť negatívny, keď žiješ v takomto prostredí denno-denne.Život je veľmi vzácny -si veľmi mladá,máš ho pred sebou....ako Ti tu už predo mnou písala dotyčná osoba,skús nájsť niečo pekné ,pozitívne...máš kamarátky? nejaké záľuby,aktivity-ak rada čítaš,napríklad choď do knižnice a pod.aký máš vzťah s maminou,viete spolu komunikovať? Prípadne navštíviť psychológa,ale v žiadnom prípade nesiahaj na svoj život,lebo ho spať nedostaneš!!!!!

je mi veľmi ľúto, že prežívaš tak pochmúrne myšlienky, ba dokonca tú najtemnejšiu a to siahnuť si na život...
život nám bol darovaný, vziať si život , pretrhnúť niť s najvyšším Ja , by bol ten najväčší trest, ktorý by si si na seba , Tvojho Ducha pripísala..
Nájdi Svetlo, pozitívne vnímaj všetko okolo seba a teš sa z každej maličkosti...
Sú medzi nami aj takí, ktorých osud je omnoho krutejší ako Tvoj a aj napriek tomu majú chuť žiť a tvoriť.., radovať sa napriek krutému osudu...
preto zodvihni hlavu, povznes sa nad osočovaním a vnímaj krásu okolo seba a v sebe...