Ahojte...
Som už zúfalá a prosím Vás o pomoc, ako byť emočne odolnejšia, silnejšia... Situáciu mi komplikuje že som od mala citlivý človek(paradoxne s priateľom sme mali obidvaja ťažké detstvo)..
Mám rada lásku a lásku rada aj rozdávam aj prijímam, som trošku hĺbavejšia, vždy som mala svoje názory a zásady a stavala sa k veciam priamo a asertívne, ale teraz sa nespoznávam.... Udajne už nemám ten oheň čo som mala, mi povedal kamarát.....
Proste ja som dosť senzibilná, plus mam neurogénnu tetániu(našťastie ľahšiu formu) a sklony k migrénam, čo mi moje reakcie niekedy komplikuje... lebo po nejakých slovných potýčkach mi je väčšinou zle(búšenie srdca chvenie na hrudi, bolesti hlavy). A je mi dosť zle aj keď sa mi krivdí a vtedy reakcie tela neviem ovládať hlavou - to vyžadoval môj priateľ odo mňa, že si to mám v hlave spraviť tak, aby ma to tak neovplyvňovalo, aby som si tak nevšímala veci a jeho reakcie a nebrala všetko tak vážne....
Našťastie už prestal.... ale viac krát som mu to musela vysvetliť ......
Ale raz mi povedal, že mi robil nejakú dobu zle preto, aby som veci nebrala tak vážne, že mi chcel kvázi pomôcť, aby som bola odolnejšia, silnejšia, pevnejšia psychicky, vraj to boli iste lekcie, lebo že človek potrebuje zocelenie, a že ma ma rad aj všetko, len ma chcel ešte doladiť, aby som bola ešte lepšia verzia samej seba, že už len také ešte vylepšenie mňa ........ (ja tomu ale nechápem :-/
To mi povedal asi po cca 5 tich mesiacoch vzťahu.
A po cca 10 tich mesiacoch, keď sa vlastne stal ten posledný finančný podraz, sme si dlho písali, a on povedal, že ma ľúbi a ma potrebu ma chrániť, ale že na druhej strane ho baví mi robiť zle .... že je v nom asi niečo skazene a prehnite lebo že vo svojej podstate je dobrý človek ... ale že vie byť aj pekny hajzel ked neni po jeho .....Preto si myslim že je to na psychologa lebo asi to ťazke detstvo mu urobilo nejake stopy alebo jeho direktivna a panovačna mama ja naozaj neviem .....
Plus, mi povedal, že to ako sa cítim - čiže zle, je vlastne vysledok toho všetkeho, čo robil.... že to bola sučasť jeho hry... že trošku ma aj pouražať a tak sa kvazi obranovať atd... a že mam dobry usudok, že mam svojmu usudku vždy veriť .... (ked som si myslela že niečo nie je OK)....
On skrátka..... ma určite stavy... kedy takto uprimne povie svojej duše zakutia a da von všetko.... ale to je take sporoadicke... ako keby stale držal formu a potom ked pride niečo strasne zle tak sa ukaže v plnej parade a všetko povie....
Ja mám 27 rokov a môj priateľ 25. Sme spolu cca rok, aj niečo...
Ja som predtým mala jeden vážny vzťah. On nie. Som jeho prvá(nemám na mysli sex).
Každý bývame u rodičov ešte.
Predtým sme boli kamaráti cca 2 roky... z toho sme sa polroka nebavili, pretože ma finančne oklamal.. a podrazil... ja som mu to však odpustila, pretože som mu chcela dať šancu, keďže sme si veľmi rozumeli a v niektorých situáciach sme si boli dosť oporou.... Časom, po tom fin. podraze, sme sa dali sme dokopy(vzťahovo), no a počas vzťahu ma oklamal ešte jeden krát finančne ... Plus sa mi počas vzťahu priznal, že počas toho kamarátstva, s tým, ako sa už schyľovalo ku vzťahu, ma fin. oklamal ešte jeden krát... takže dokopy to je tri krát.....
Aby som bola presná, tak všetky tie podrazy sú už vyrovnané so mnou...
Ale princíp je ten, že som bola som klamaná do oči nejaký čas...
No... Ide o to, že mám pocit, že som pri nom duševne zostarla, som utrápená, ako som uviedla, niektorí tvrdia že zo mňa vymizol ten oheň atď... taktiež som dosť chudla, kvôli tomu, tým podrazom(a iným veciam týkajúcich sa vo vzťahu), pretože nedokážem jesť, ani poriadne spať, keď sa trápim, keď mi niekto dá emocionálnu ranu pod pás... On však na to reaguje v zmysle, že to mám na ,,p..u" zariadené, že on za to nemôže, že to mám tak zariadené, že to by sa JEMU NIKDY NESTALO(často porovnáva JA a ON alebo JA a ostatné ženy, frajerky jeho kamarátov, jeho sestra atď...), že ON sa za každých okolností dokáže najesť, a dopriať si spánok....
Alebo že keď JEMU niečo to dá, alebo mu nevadí, tak prečo nie aj MNE.
Alebo také, že toho a toho frajerka s tým nemá problém, prečo ja hej, alebo že aké sú oni čo oni a čo ja nie, a že som taka a taka. A že jeho sestra by toto a toto brala v pohode, a že ja si len varím v hlave stavy... proste ako keby som ho niekedy otravovala keď ma niečo trápi alebo ja neviem ....
Napríklad niečo nechape, normálnu vec pre mna, tak začne byť proste protivny, že čaj sa luhuje, pať, sedem minút, že to čo tak dlho sa robí... a nesla som mu vysvetliť, že som cakala kym pride mamina z nakupu tak že sa nechal trošku dlhšie luhovať... potom to zase pochopil... ale ked sa mu niečo nezda, čo sa mu vkuse niečo nezdá, tak začne byť protivny....
napriklad si myslí že je moja vina že neviem zase pribrať, pretože raz som bola trošku tučnejšia, ale to som bola v maturitnom ročniku a vyslovene som sa prejedala. Tak hlasil take situacie, že to mám na p..u, zariadene, že si možem za to sama, a že ked som vtedy vedela pribrať, tak že ked to slo vtedy... musi to ist aj teraz... Proste nenavidim ten styl akym sa so mnou bavi ako to hovori a to všetko...
A ked som mu to vysvetlila tak to zase pochopil ....
Môj priateľ ma v niektorých situáciach absolútne abnormálne reakcie, na môj vkus dosť chladnokrvné, bezohľadné a sebecké.
Skúsim opísať nejaké situácie, aj keď to by som tu bola do rána, a nechcem aby to bolo príliš obsiahle, pretože to potom takmer nikto nebude čítať.... :-(
Ale napr.: stala sa situácia, boli sme na vylete, bolo dosť fajn. A potom sme mali každý ešte večer v meste nejaké stretko, a dohodli sme sa, že sa potom ešte stretneme. Prípadne že prespí u nas doma. Ked som sa vybavila ja a kamaratky mi odisli už domov, tak mi povedal, že to ma ešte na hodinu, a ak nemám čo robiť, tak že nech idem domov. Ja som sa s ním však velmi chcela stretnuť, tak som si ešte narýchlo dohodla jedno stretko s kamaratom. Frajer teda povedal, že super, a že sa teší na mna .... Nakoniec to dopadlo tak, že frajer sa mi ozval o cca tri hodiny, medzitým som mu volala, mal vybitý mobil(nechapem že nevedel odhadnuť, že si nevšimol, že už nema vela tej baterky a že sa taketo niečo može stať...) A jeho oblubena veta: ja som si neuvedomil, že.... alebo: ja som nevedel, nečakal, že to takto bude ...atd... je trošku moták no....Ja som ho čakala s kamaratom von na zime.... sme sa prechadzali a tak, lebo sme nemali peniaze.... Prišiel po mna teda frajer na aute ma zaviesť domov, lebo mi už nesiel autobus. Ja som vlastne kvoli tomu, že sa to pre neho natiahlo na čas po polnoci, ani nestihla komunikovať s mamou, že či može u nas prespať. A teraz prichádza to hlavne.
Namiesto normálnej rekacie, že prepáč milačik, a objatia a bozku, a to, že človek vidí, že je mu to luto, lebo tak tri hodiny čakať...
Povedal že: no, čo už, už sa stalo, čo už s tým teraz narobím, už to neriešme, a čo už len zmení ospravedlnenie, nič.... Nakoniec ma vobec nechcel objať, vyslovene to odmietal, s tým, že načo sa ma ,,namotávať" na moju pritomnosť, ked som nevybavila to spanie... ja ked som mu zase povedala arguemnt, tak zase to bolo o tom, čo som už napisala, že čo už, stalo, sa. A že nech si človek teraz každý ide po svojom, že to bude najlepšie, že nech si teraz každý doma oddýchne a zvladne sam tu situaicu, že sa ten večer pokazil.... a že takto je to najlepšie riešenie... a že nechape, ked mu vravim, že keby ma objal a že mi chyba, a že prečo musi byť taky odmerany, tak povedať že nechapy, aky je v tom rozdiel, ked sa uvidime na druhý den, tak že aky je v tom rozdiel že či ma teraz objime a osrpavedlni, alebo bude takyto. a ked mi vravim že ci sa ideme naozaj takto rolučiť, tak povedal že: a ved sa nehadame, však sa nelucime v zlom......
Udajne mi to potom vysvetlil... že bol proste strasne sklamany a smutny že neukončime pekny den po vylete spoločnym zaspavanim......
Ale napr: Stala sa situácia, keď som bola oslovená, aby som mu pomohla riadiť izbu, a ak to spravím, že mu pomôžem poriadiť si jeho izbu, tak môžem u nich prespať...
Ked som sa neskor voči frajerov ohradila, že ja si izbu riadim doma sama. A nikdy nechcem po nom žiadne riadenie. Tak povedal zase, že to už on nemôže za to, že ako to mám ja zariadené, a že keby že chcem tak mi by s tým nemal problém....
A ja mu vravím, že ide o princíp, že to je moja hrdosť resp. vizitka, že si riadime preboha každý to svoje, a nie že zavolať si frajerku, nech mi pomôže riadiť izbu... tak na to povedal, že tak takto to bolo rýchlejšie, že keď to nemusel sám, a že bolo treba využiť pracovnú silu....(áno, myslel tým mňa)...
Je to človek ktorý veľmi ironizuje a využíva sarkazmus, v kombinácii so smiechom na vaše požiadavky, ktoré sú jasne, a priame. Za to on - jemu robí asertivita veľký problém... ako keby sa bál prejaviť....
Do mňa dokáže skákať a povedať mi také veci, že koniec....
Kdežto keď si ma má niekde zastať, tak je to bud agresívne, alebo nijako.... zlatá stredná cesta neexistuje...tak sa pozerá radšej do zeme, mlčí a fajčí cigaretu, pripadne sa tupo pozerá, alebo povie nejakú diplomatickú formulku v zmysle: ved už sa nehádajte.... a všetko len vyhýbavá komunikácia.....
Posledne mesiace bola nás vzťah veľmi vyhrotený.... Pretože ma priateľ dosť urážal... ponižoval, zhadzoval a osočoval.... Musím povedať, že mi nenadáva, nepovedal mi asi ani raz nejakú škaredú nadávku.... za to o to viac mi ubližuje irónia a sarkazmus, ktore ovláda bohužiaľ bravúrne, ale už som si vytvorila istu imunitu....
Bol velmi vzťahovačný, mal podivne argumenty, napr.: zase mi to robíš? Chceš ma nasrať? Stále ma len provokuješ. Robíš mi to naschvál... Stále len hovoril, že sa ho snažím len provokovať, že mu robím stále len naschvály, lebo ho chcem nahnevať atd... lenže toto vobec nie je moj stýl, ako jeho štýl....
Hovoril to, ked sa vyskytol nejaký zadrhel v komunikacii, že som niečomu nechapala, pretože ma niekedy protichodne nazory, alebo ked som si povedala svoj nazor na niečo, čo proste nechcel počuť, o čom sa nechcel baviť....
Raz sme sa hadali, a povedal mi, že on to proste nebude počuvať, že evidentne je ako jeho mama, že ked počuje pravdu, tak to proste neznesie počuvať, že so mnou sa nedá bývať, že to by len nervy mal zo mna, a že ho stále len provokujem, ... provokuje ho to, ked mam pravdu, ked mu proste normálne argumetujem, napr vie dobre čo spravil mi, a niečo sa mi začne smiať, že mu neverim, tak mu poviem že nech sa mi nečuduje, ked sa predsa udialo toto a toto.... a to je už hned provokacia, a on sa o tom baviť nebude ... a hotovo... a zablokuje sa ma na FB, aj take sa už stalo.....
Proste som mu dala kopačky, ale on mne predtým snad tri krat aj viac možno dal navrh na rozchod, že on iný nebude atd, resp sa choval ku mne zle .... ale vždy sme to nejako bez seba nevydržali...
a posledne som mu dala koniec ja pretože už to prehanal a bol schopný sa so mnou pohadať a skočiť do mna pre každu blbosť, pretože všetko bola bud provokacia, alebo schvalnosť, alebo to jednoducho TAK BOLO, a ja to už ,,NEOBKECIAM"...
hlavna vec vždy to bolo tak, že ked som mu to par dni po vychladnuti vysvetlila, tak vždy to pochopil, ale snažil sa to ako keby zlahčiť, že OK, v poriadku už chapem nevedel som to že to bolo takto, tak teda pardon....
Stalo sa aj take, že mi povedal, že vraj ho využivam len na sex, pretože on mi niekedy pomože, ked mame nejake tažkosti v rodine, alebo že ma vezme sem tam na vylet alebo niečo zabezpeči, ale ja že mu nedavam protihodnotu... že si myslím, že všetko vyriešim sexom, ale že proste mu niečo nenavarím tak ako to robia aj ostatne frajerky svojim kamaratom, ja som mu oporou aj všetko milujem ho proste a vždy mi bol na prvom mieste ale ja nie som odmala učena že jedlo je všetko a nežijem preto aby som jedla.... ale pre neho je jedlo doležite a že on by to bral ako revans toho čo robi pre mna on... že on je proste taky, že jemu taketo robi radsť, že ked mu navarim jedlo.... ale byvame oddelene mi sme na tom horšie finančne... a on ma toho jedla doma dosť.... tak ja v tom nevidim zmysel a ja nemám chuť mu niečo variť ked raz spravi niečo dobre a potom to zničí nejakoiu situiaciu kde potrebuejm jeho city a vtedy sa citim sama ako prst lebo mne je na nič ked ma vezme na vyletna vylet alebo ma niekde pozve aalebo neviem čo, ked proste ked potrebujem jeho city tak som vtedy sama a citim sa uplne zle ....S týmto nastastie už tiež prestal ale tak vydieral ma sexom v zmysle ,že ma odmietal že nebude so mnou spať lebo že ked mu nevarim tak že ho mam len na sex ......
A potom sa stali aj take veci, že sa ako keby stale obhajuje nazormi iných ked ma uraža, že ma dosť podcenuje v niekjtorých veciach, že som taka a taka a že ostatne frajerky a jeho sestra atd....
že ja na niečo reagujem citliejšie, tak hned že lamentujem okolo toho, že jeho sestra by s tým problem nemala, ... resp. že ked sa niečo zle udeje tak sa objajuje tým že budu veriť aj tak jemu a že už o tom vie aj jeho sestra a že tiež si o tom myslí svoje atd... proste stale sa objajuje nazormy inych... a ked nie to, tak ma vyhybave dpovede, že nie priame, napr tento posledný incident s jeho kamaratom, ale take nepriame, že napr..... ja dam argument, že cely čas bol ticho že ako to mohol.. a on: hm... no ja ani neviem ako to vzniklo .. ja dam argument...že ma nejde teraz o to ako to vzniklo ale že prečo s ma nezastal: ON: no ja som ti vravel že jemu nejake veci vadia na tebe.... dam argument ved ale prečo si bol ticho??!..... ON: tak sklamal ma ten kamarat, no ale prečo ste sa vlastne začali hadať ... toto nemalo dnes byť.. keby som toto vedel tak ta ani nevolam do mesta s nami....
Posledný incident bol o tom, že sme boli v meste jeho kamarati a ja s frajerom a jeden jeho kamarat do mna začal strašne skákať, že prečo frjaera svojho vodim za nos, že on vie kadečo o mne, že prečo sa necham obchytkavať inými chlapmi - raz ma videl na festivale ležať pri kamaratovi ked sme spali, a udajne ma chytal niekde na hrudníku ako sme spali tak že tam mal ruku.
každopadne frajer bol so mnou na festivale, videl to, ale mi mame tu hraniicu žiarlivosti posunutu inde ako vačšina, my proste nežiarlime na taketo ,,prehrešky", nikdy sme sa navzjom nepodivedli, každipadne nie je to moja rutina, že sa nechavam teraz oblapať alebo čo. Nie. Ja som teda tomu jeho kamaratovi argumentovala, že frajer bol pritom že to mame vysvetlene, ale ten kamarat jeho začal byť trošku agresivnejšie, tak mu vravim že ked sa nenecha teda odbiť, tak že ked moj frajer sa bozkal raz opity s inou, že to som mu odpistila, že sa mu to stalo, tak že prečo on na mna utoči za nejkaý dotyk na festivale.....
A tu je to hlavne, že frajer sa tvaril a hral na nemeho brouka, kdežto absolutne nepotvrdil pred tým svojim kamaratom že s nou reišil, že sa bozkali, bol ticho, alebo vravel, že : bože prestante sa už hadať, že proste zamrmlal niečo, aby bolo aby sa nepovedalo.... proste doplomaticke kecy.... Ja som mala vždy na veci svoj nazor a poviem aj pravdu aj všetko, ked spravim chybu ospravedlnim sa, ale toto, že si ma vobec nezastal, ma dorazilo. on vyslovene nechcel povedať že ju reiššil, vravim pekne ta prosim, nič nechchem od teba, len mu to normalne povedž že si ju pobozkal, nič ine od teba nechcm... a frajer ticho..... lebo zamrmla, že no neviem asi som o tom ani nevedel ak sa tak aj stalo..... že som bol už velmi opity.... (oijeme priležistone party atd nie pravidelne).
Jeho kamarát začal byť ešte agresíévnejši ked videl že moj frajer reaguje ako reaguje. a začal na mna kričať, že prečo stale klamem, že len klamem, a stale si niečo vymyslam, aby som ho mohla zhodiť, že som piča, a že mu mam dať pokoj.... ja som sa samozrejme rozrevala lebo som to nebola schopna uniesť, že moj frajer vs. jeho kamarat.....
Ak to bude pôsobiť chaoticky, tak sa ospravedlňujem.....
len to je písané v zhodne s tým že mi toľko zase víri hlavou vecí, že mam už pretlak tých myslienok naozaj markantný a možno sa len potrebujem vyrozprávať....
Každopádne ak budete potrebovať odo mňa ešte nejaké konkrétnejšie info... tak som tu.
ĎAKUJEM!
