Som z toho frustrovaný...a strašne..

Zdravím, som nešťastne zamilovaný, ale fakticky nešťastne. Začal som pracovať v nemenovanej realitnej kancelárii. Pracujem tam od minulého roku. Bol som neskutočne rád že som sa po dlhšiej dobe zamestnal. A oto viac keď som zpoznal svoje budúce kolegyne a kolegov. Povedal som si, super noví ľudia, nové tváre a možno aj nová láska bude. A veru bola. Jedna z tých kolegyň sa mi od prvej chvíle neskutočne zapáčila, proste taká milá zlatá chutná. A ja kokot som sa zo začiatku bránil a hral že som nad vecou, drsňaka, že nemá šancu u mňa a tak. Aj keď som o nej doma v posteli sníval :D Ale však to poznáte..:D
No a neskôr začal môj problém či skôr dilema. Ono tá slečna je v skutočnosti staršia než vyzerá a to je problém dnešných žien že mnohé vyzerajú lepšie než majú vek :D Toto som zistil až neskôr nanešťastie keď som v tom až po uši :( Som myslel že je odomňa mladšia, že má maximálne cca 23 rokov ty kokos ale ona má 31 a onedlho 32... a tým to padlo.... Teraz keď som do nej až po uši sa to dozviem. Ako nie teraz ale prednedávnom. Mne by to osobne nevadilo kebyže ani jej ale ktohovie? Ako problém nieje v konverzácií to je v pohode, smejeme sa ako sme fajn kolektív zapadol som bez problémov možno aj tým že som sa tu dostal cez známosť ja neviem..... Ale čo s ňou? Ako vidím v časákoch, vidím v telke že dnes to už nieje problém chodiť so staršou, je dosť hercov, spevákov naších aj zahraničných že majú o dosť staršie partnerky. Viď banašová a pod. Ale ja neviem ako by to prijala moja rodina, a najmä matka, ako otec je v pohode ten je taký liberál ale čo matka? Ako viem že je to moja vec, som dospelý ale predsa som z dediny a tam sa každý do každého stará ako toto by som sral nech ohovárajú jebať na nich ale matka a kamaráti neviem ako možno by som bol za frajera že som staršiu nabalil skúsenejšiu ale čo ja viem. Neviem možno sú v mne nejaké predsudky naších predkov že partnerka by mala byť od muža vždy mladšia a nejako to vo mne je zakorenené a stačí s tým len bojovať ja neviem. A najmä má trápi čo by tá babenka povedala nato že sa mi páči a chcem s ňou chodiť. Ako nemám problém mne keď sa nejaká páči tak si idem svoje. Ani pozvať ju niekam von by som nemal zábrany ale čo potom? Ako čo ak by to brala len ako pozvanie obyčajne?
Čo mám robiť? Ako sa s tým popasovať? Nechať to tak ale nedá sa to lebo ju vidím dennodenne a niekedy len my dvaja sme v práci a mám chuť ju objať, pobozkať, chytiť za ruku, oprieť ju o stôl a... Nie nieje to len telesnej príťažlivosti ale aj o vzájomnej súhre v komunikácií. Páči sa mi, je taká chutnučká :)
A ak si niesme súdení a tento vzťah nemá šancu načo mi ju život, osud dal do cesty? Načo? Aby som sa trápil? Tak potom nech radšej nech ju šéfka prepustí, nech ona dá výpoveď z nejakého dôvodu, nech sa naše cesty rozídu... nech mi opustí myseľ a srdce...:( Nechcem sa takto trápiť.... milovať niekoho koho nemôžem mať... čo je to so mnou? Chcem ju a zároveň ju nenávidím a nechcem. Akoby som chcel nech sa mi stratí z očí. Nech zmizne lebo ma trápi.
Ľudia čo je to so mnou? Čo mi poradíte? Je tu niekto kto mal alebo má takýto vzťah? Môže to výjsť?
Prosím o odpovede alebo rady lebo už ma z toho jebne :(
Thanks