Priateľovi je všetko jedno

Neviem či som ja chorá a beriem všetko moc vážne tak budem vďačná keď vyjadríte svoj názor. Mám priateľa už rok aj 2 mesiace. Všetko bolo v pohode, ale tak vzťah má byť o rešpektovaní, chápaní dôvere nie? Keď vstupuje niekto do vzťahu musí chápať, že bude s človekom, ktorý mu dáva všetkú svoju dôveru a srdce. A hlavne ak aj má nejaké chyby alebo skôr sa niečo stane a človek sa naňho nahnevá tak by mal mať záujem a opýtať sa prečo to tak je a čo urobil a zamyslieť sa nad tým, nie hneď na človeka vybehnúť a začať mu hovoriť čo on všetko spravil v živote. Ide o to, že máme zatiaľ iba 16 rokov o mesiac obidvaja 17. Myslím si, že to je ešte dieťa a duševne je totálne nevyspelý. 2 týždne bol chorý a bohužiaľ ja som ochorela na ten tretí týždeň takže sme sa opäť nevideli. Po 2 týždňoch mi konečne zavolal a konečne sme sa počuli a po 10 minutách nášho rozhovoru mi povedal, že musí ísť hrať hru. Ak by ste vášho priateľa konečne počuli po 2 týždňoch a povedal by vám to isté ako by ste sa zachovali? Tie hry to je jeho koľko krát ma kvôli tomu ignoroval keď som mu volala a písala 20krat keď sa stalo niečo vážne tak výhovorka bola, že hral hru. Takýto človek vám má byť oporou keď sa deje niečo vážne nie? Ja som mala dlhodobo vážnu chorobu niekedy som nemohla kvôli tomu chodiť ani moc von a nikdy pri mne nebol vždy keď som bola doma kvôli mojej chorobe išiel ku kamarátovi si zahrať hru a ja som len tak ležala doma a aspoň som čakala, že mi zavolá a bude sa zaujímať. Ale aj keď mi napíše, tak jeho odpovede sú jednoslové a vždy po 10 minutách, pretože hrá. Mamina má podozrenie na rakovinu + sa naši idú rozvádzať a nejak niesom vyliečená z mojej minulosti čo sa dialo všetko u nás, takže to na mňa všetko spadlo a plus potrebovala by som niekoho kto ma trocha podporí ale pre mňa tu už nie je ani priateľ. Je jasné, že v živote sa dejú horšie veci a všetko bude dobré, ale ľudia to niekedy potrebujú a bohužiaľ dostávajú sa do takéhoto stavu. Predvčerom som už veľmi plakala a plačem už tretí deň doma. Napísala som priateľovi čo sa deje pretože to že má podozrenie na rakovinu a že sa idú rozvádzať som sa dozvedela pred 3 dňami. Napísala som mu to a on je proste úplne v pohode so všetkým. Odpísal mi, že on už nechce byť smutný a chce si užívať život aj keď chodí do školy a má povinnosti a chce byť proste štastný. Nenapísal mi na to nič. Žiadna podpora písal iba o sebe čo on potrebuje vo svojom živote. Vysvetlovala som mu čo by som od neho vyžadovala a, že je normálne aby človek, ktorý ma tak strašne miluje toto prežíval so mnou a podporil ma. On riešil stále to jeho a nič mi na to nepovedal. Potom mi povedal, že mi už nebude toľko písať na fejsbuku, že ho to oberá iba o čas. Na fejsbuku mi neodpisuje stále ani si nepíšeme stále, ale nemáme inú možnosť logicky keď ja som chorá aj on bol chorý tak spolu sme asi byť nemohli. Človek keď nie je s priateľkou 3 týždne tak by aspoň mal mať záujem si s ňou písať čo najviac a telefonovať keďže spolu nie sme no nie? Ja som človek, ktorý tieto veci vo vzťahu chápe chápala som aj to čo mi odpísal a chápala som čo mi chce povedať, ale neriešil mňa a riešil seba čo ma sklamalo. Nakoniec keď som už fakt vybuchla pretože som toto od takého blízkeho človeka nečakala a napísala som mu iba o tom ako ma ignoruje kvôli hmotným veciam a ani na toto mi nič nepovie mi napísal, že asi skončí na psychiatrii a doslova "jebne ho". On nevie zachovať chladnú hlavu a riešiť niečo rozumne on proste ma nedokáže v ničom pochopiť. Keď sa nič nedialo tak to bolo v pohode ale ako sa hovorí v núdzi poznáš priateľa a o tom je ten vzťah, že aj keď je zle navzájom sa podporujú. Asi to bude tým, že je mu iba 16 aj keď o chvíľu 17 ale v týchto vekoch ešte moc vyspelí nie sú.