Zdravim.ja neviem,ani tu radu velmi necakam,niekedy si tu citam temy a zhruba viem ake reakcie tu cakat,ale za pokus clovek nic neda.neviem sa zmierit s roznymi vecami,je jedna ci nejaky daaavny byvaly vztah alebo krachy kamaratstiev ci moj neakceptujuci postoj voci rodicom(este s nimi zijem,nemam na vyber zatial).posledne mi zacali uz vsetci ludia pripadat odporni,citim hnus,ked mam okolo niekoho prejst.nie som z toho nadsena.chodim do jedneho krestanskeho spolocenstva par mesiacov no ale po stretku sa citim tak maximalne 2 dni lepsie a potom citim znovu nenavist.fakt ma to nebavi. Viem,ze je to preto,lebo neviem akceptovat veci,ktore nemozem zmenit,k psychologicke chodim par rokov,ale popri tom sme riesili plno inych veci a toto akosi nejde rozlusknut.nejaky tip ma zmierenie?rada typu,proste sa zmier na mna nefunguje.vopred vdaka
Problem zmierit sa s hocicim
Držím ti palce :)
Len tak na okraj, ak to zoberiem trochu viac všeobecne, všetky tvoje záľuby sú súčasťou mojich :D
Mas pravdu,zostava nadalej chodit na akcie so spolocenstvom. Len ked niekedy je toho menej. Na stretkach sa modlime,riesime duchovne akcie,ostatne je len medzi recou. Moje zaluby su individualisticke a netradicne povacsinou a spojene s umenim. posledne roky mam zaujem o uzky okruh napr.hudby.z literatury tam je toho viac trosku...zo sportu turistika,ale nie velmi narocna kvoli zdravot.problemom alebo prechadzky,teraz v zime este ladove korcule.zaujem
Z toho čo píšeš je vidno, že sa snažíš a to sa cení. To mi chceš povedať, že na tých hromadných stretkách sa stále rozprávate len o viere? Určite je priestor aj na iné témy. Alebo nie? :) Tak vieš, osobné vzťahy sa nezrodia zo dňa na deň. Treba na tom pracovať tak ako na všetkom na čom nám záleží. Vravíš, že tí ľudia sú fajn, to na začiatok stačí. Chodievaj s nimi na spoločné akcie, rozprávajte sa a postupne to pôjde. A ak aj nie, ešte máš ďaľších 7? miliárd ľudí, medzi ktorými sa určite nájdu dobrí priatelia. A ešte tak bokom, záľuby nejaké máš? Odkiaľ si? Ak ťa baví napríklad tanec, skoč na nejaké kurzy alebo tak, spoznáš tam ľudí s ktorými máš hneď niečo spoločné a už sa máte o čom baviť :)
Ventilator: mam obdobia,ked chodim medzi ludi a obdobia,ked menej.zavisi od toho,kolko je akcii v ramci spolocenstva.je mi aj napr.lepsie ked je viac akcii v spolocenstve,oni su tam celkom fajn,len su to take menej osobne vztahy,mimo hromadnych stretiek som zatial mala malo stastia na mensie stretka.pozvala som von aj jednotlivcov,ale nejak to nevyslo.aj hromadne stretka su fajn,ale nie vzdy mam chut byt v kruhu 15 ludi :) a zase mna nebavi len vieru riesit cely cas,nic v zlom.vela pokusov o nejake osobne kamaratstvo mi dopadlo tak nijako,tak to tiez nie je prijemne.ked aj mam nejake osobnejsie vztahy,tak sa vidime raz za tri mesiace :D takze vlastne to az take osobne nie je.von chodim tym padom niekedy sama,co nie je vzdy zle,len nemam zakazdym na samotu naladu.cez net to je este tazsie,co sa tyka kamaratstva. Vydrzalo mi akurat stretavanie s jednym dievcatom,ktore ma teraz skuskove.tak dobru noc,ked uz ides spat :)
Ako dlho to bude trvať to neviem. Ak sa ťa smiem spýtať, bývaš aj s inými ľuďmi ktorých máš rada? Pretože ak si len doma a neprichádzaš do kontaktu s novými podnetmi, tak je to ťažšie, pretože ti stále prichádza namyseľ to staré. Keď zistíš, že na svete je mnoho úžasných ľudí, ktorí majú taktiež problémy a riešia ich inak, keď spoznáš iné pohľady na život, keď pocítiš to, aké to je keď ťa má niekto rád, keď si uvedomíš, ako sme si všetci podobní tak zistíš, že hnevať sa nemá zmysel a že treba odpustiť. Viem, že je to mnohokrát ťažké. Skús si nájsť dobrých priateľov a uvidíš, že to bude hneď krajšie :D Skús treba v tom vašom spoločenstve. Určite sa tam nájdu kvalitní ľudia. Aj pre teba :) A to čo som napísal a nechápeš tomu nerieš, ja som ťa asi prvý zle pochopil :D Myslel som, že aj v tom spoločenstve máš ľudí, ktorí ťa hnevajú a keďže ja chodím tiež do jedného, tak je tam určitá malá pravdepodobnosť, že sa odtiaľ poznáme a teda ja som jeden z tých, vďaka ktorým máš pocity také aké máš :D Ale dosť filozofovania, dobrú noc, pol siedmej, tak nič, čauu
Ventilator:dakujem za prispevok. No prispevok je o tom,ze praveze ja sa hnevam na inych,nie na seba,v hlavnej miere.kedysi som si v hlave castejsie prehravala,co som mohla urobit inak,teraz o nieco menej.je ale pravda,ze dost lutujem ake druhy vztahov som si urobila k niektorym ludom,mozno by som teraz mala od niektorych veci odstup. Tak ale viem,ze oni tiez robia,co mozu,vedome som sa presne pred rokom rozhodla,ze chcem to nechat tak,ale v praxi to vyzera tak,ze sa snazim,nejaky cas mam pocit,ze dobre a potom pride nejaky podnet a som tam kde som bola.roky sa to taha,no vedome som sa rozhodla skoncovat s tym skor,ale pred rokom som mala pocit,ze uz to pojde a zas nic :D ale myslim,ze nieco sa zmenilo,napr.z niektorych veci sa uz smejem,na ktore som sa hnevala,ale nie je to este ono.co myslis,kolko rokov trva kym to prejde?dozijem sa toho ?:D alebo to mam stale riesit tym ze sa zahltim povinnostami ako zvyknem,potom nadlho ochoriem a dookola?lebo len toto ma vie dostatocne odpurat od toho,zial.mam 24.a to s tym spolocenstvom som nepochopila ako si to myslel :D
Ahoj, koľko máš vlastne rokov? Neviem, či je to tak aj u teba, ale mňa keď niečo trápi, tak rozmýšľam, či som to nemohol urobiť inak a či mnou zvolený spôsob bol ten správny a teda tiež nad tým dokola rozmýšľam a nadobúdam pocit, že som to mal predsa urobiť inak a s tým sa potom neviem zmieriť. Nejak takto :D Je to u teba podobné? Dosť mi však pomôže, keď si uvedomím, že v danom momente som si vybral najlepšie ako som vedel a to, či sa to potom rozhodnem nejako napraviť, je len na mne. Taktiež poznám to, čo vravíš, že máš načítané, napočúvané všetky tie poučky a rady, ale len veľmi ťažko sa to prenáša do praxe. Píšeš, že mozog vie jedno, pocit sa dostavuje iný. Ono požadované pocity sa častokrát nedostavia hneď. To je ako s odpustením: Musíš sa najskôr vedome rozhodnúť, že chceš danému človeku odpustiť (uvedomíš si, že to bolo zlé čo vykonal a rozhodneš sa odpustiť mu) a až potom neskôr sa dostavia tie pocity, že ťa to nebude už ťažiť. Základom je vedomé rozhodnutie. A aj keď cítiš voči niekomu hnus, povedz si, že aj on je len človek a veľakrát si neuvedomuje alebo ani nemôže za to aký je a že budeš mať voči nemu pozitívny postoj :) Cítiť to hneď asi nebudeš, no po nejakom čase, ak si budeš takýto pozitívny postoj pripomínať, by sa nejaké výsledky dostaviť mohli :D
Týmto nechcem naznačovať, že ja to mám zvládnuté a hrám sa na múdreho :D, len je to asi najlepšia informácia, ktorú mám a preto sa o ňu chcem s tebou podeliť. Píšeš, že chodíš do kresťanského spoločenstva, kde? Ja chodím tiež, takže je možné, že aj kvôli mne máš takéto pocity :D
:D :D :D
Kto sa ide so mnou smiat?:D ja zacinam : :D :D
Dalsi naval hnusu voci ludom.fakt parada.a ako si vybit hnev teraz?no vela moznosti nevidim.uprimne,zavidim vam,ktori citite hnus k sebe,mam pocit,ze vam rady viac pomahaju,neviem.moja znama to mala voci sebe a po nejakom case sa dala dokopy.ja?mam precitane o projekcii a co z toho poznatku?mozog vie jedno,pocit sa dostavuje iny :D skusim sa na tom aspon smiat,ved viem,ze su aj horsie veci :D tak sorry,ked tu pribudnu spravy so smajlikmi ale myslim,ze aj nezmyselnejsie temy su tu na fore :D dakujem za pozornost :D :D