rozchod z rozumu

4 roky a dostaval som sa z toho tristvrte roka... nebolo to dobre dievca, takze s odstupom casu som rad ze to skoncilo, ale prezit to nebolo aj tak jednoduche. novu priatelku som si nasiel po asi tristvrte roku (pol roka som sa zotavoval). inak ohladom toho ze kedy sa rozist, dobre to zhrna tento clanok: akoprezitrozchod.com

nepripada mi to ako rozchod z nudy. myslim, ze premyslas dost racionalne a prakticky. necitis sa s nim stastna, lebo su medzi vami povahove rozdiely. nepodcenuj hlavne potrebu aktivnej spoluucasti na vasom spolocenskom alebo rodinnom zivote. mumie bez zaujmu o kohokolvek a cokolvek dokazu skutocne vyciciavat z cloveka aj posledne zvysky stastia. predstav si, ze s tymto clovekom stravis cely zivot. ak ta to naplna negativnymi pocitmi, tak to neignoruj. strach zo samoty nie je dovod na vztah.

poslednu dobu nie je dna, kedy by som si kvoli tomu aspon raz nepoplakala. Nechcem urobit chybu - rozist sa a potom si byt hlavu o stenu, ze som urobila blbost, alebo sa nerozist a potom sa trapit. Keby clovek videl do buducnosti...

Este pre doplnenie. Teraz som v stadiu, ze chvilu mam pocit, akoby rozchod bol pre oboch to najlepsie a potom mam znovu pocit, ze by bola blbost nieco take po tolkych rokoch urobit. Sme ten tym vztahu - spolu az od puberty. Takze neviem, ci ten strach z rozchodu je kvoli tomu, ze by to bolo tazke po takej dobe vsetko teraz zahodit a podobne, alebo ten pocit "nerozchadzaj sa" je toho typu, ze fakt by som to nemala robit, lebo niekde v hlbke citim, ze by to tak nemalo byt. Viem iba to, ze asi nie je dobre, ked o tychto veciac takto rozmyslam. Je to tazke :(

tu ide o to, ze mne nevadia nejake blbosti, ved kazdy mame chyby. Po tie roky, co sme boli spolu som sa to snazila nejak prehliadat, nejak s tym bojovat a hovorila som si, ze "ved to nejak zvladnem" v zmysle, ze urcite su aj horsie problemy. Lenze on po cele roky nebol schopny tie veci nejak zmiernit aspon, nechal to tak - vedel, ze ma to trapi. Teraz zacinam mat pocit, ze uz s tym nevladzem bojovat, teda ze ak by sme mali byt spolu dalsich niekolko rokov, asi by sme sa kvoli tomu hadali, ja by som sa dalej trapila, lebo - mam ho rada a po tolkych rokoch opustit cloveka kvoli "tomu"? Co ked to nie je az take vazne?

Ide o to, v skratke, ze nevie hospodarit s peniazmi a mne pride dolezite, ked mozem, odlozit si napriklad aspon 5 eur do rezervy, on nic. Dalej - ja som asi viac rodinny typ ako on. Nemam vela kamaratov a aspon tie vztahy v rodine, so surodencami, rodicmi a podobne chcem nejak udrziavat, lenze on je v tomto pasivny, ani sa neozve k nikomu, nikto ho nezaujima :(. A po tolkych rokoch sme stale nas vztah neposunuli nikam dalej... lebo nie su podmienky, ale tie idealne nebudu nikdy a mal dost rokov na to, aby si aspon nieco nasetril, no nema nic (ja nieco ano). Este posledny cca rok ma trosku zanedbaval, vravela som mu, ze neviem ako to vydrzim, byt spolu raz, maximalne 2x do tyzdna po 6 hodinach. Trapila som sa kvoli tomu, kedze po takej dobe vztahu sme uz mali byt podla mna inde a asi som sa sama utrapila. Teraz uz neviem, ci by som to vlastne chcela. Akoby sa vo mne nieco zlomilo. Mam v hlave proste misung :( . Dakujem

a co ti tam vadi?

Aké máš hobby, takým mužom si. To ti úplne postačí na zhodnotenie jeho osobnosti:-) Koníčkov môže mať aj viac, ale ide o to, ktorý z tých koníčkov je ten hlavný. Názor si už budeš vedieť spraviť aj sama a podľa toho sa aj zariadiš do budúcnosti.

To záleží od toho aký je ten nedostatok, resp. čo ti na ňom prekáža. Aspoň približne to rozveď, lebo ťažko sa radí keď nepoznáme situáciu. Každý prípad je iný a čo platí v jednej situácii môže byť nevhodné v inej.

Aha, docvaklo:-) City sú silnejšie než rozum, čiže to potom nebude také ľahké prekonať, ak sa s ním rozídeš. Vraví sa, že srdcu nerozkážeš:-) Je to tvoja láska, ale má nejakú chybu, tak by bolo lepšie ho nechať? Nikto nie je dokonalý.

vzťah z rozumu nebol, neviem, odkial ste to vzali? Vravim o rozchode z rozumu, kedy vam vo vztahu, alebo na tom druhom nieco vadi a mozno si to uvedomite az po niekolkych rokoch trvania, ze vam to vadi viac, ako ste si mysleli. Ze by ste sa kvoli tomu aj v buducnosti mozno trapili. Alebo možno ani nie... ? To teraz neviem.