Dobrý deň, potrebovala by som poradiť. Mám tesne pred dvadsiatkou a priateľ má 27. Bývame spolu v jednej domácnosti, no nie sme spolu zatiaľ dlho. Cca pred dvomi rokmi som spontánne potratila a odvtedy strašne túžim po dieťatku. Niekedy je to až neznesiteľná túžba a idem si tvrdohlavo za tým a nerozmýšľam nad následkami. Priateľ má už dieťa a starám sa o ňu ako len viem, no tým že to nie je moje dieťa, tak ma to ešte viac utvrdzuje v tom že by som chcela vlastné. Spoločne uvažujeme nad budúcnosťou, no neviem ako mu povedať že by som chcela dieťa. Príde mi to ešte skoro a neviem ako by reagoval. Tak "okrajovo" sme sa o tejto téme rozprávali, no neodvážila som sa mu povedať že by som chcela dieťa už teraz... Netuším čo mám robiť, niekedy mám pocit že som až paranoidná, keď každý mesiac som až sklamaná po tom ako dostanem svoje dni. Myslela som si, že je to len dočasné pobúrenie hormónov, no čím ďalej je to horšie. Neviem ako sa s nim o tom rozprávať, ako "posunúť" túto túžbu.. Niekedy sa až sama pred sebou hanbím za to, aké myšlienky mi napádajú, že ako by som docielila svojej túžby po dieťati bez jeho vedomia, avšak samozrejme s ním. Neviem čo už mám ďalej robiť. Vopred vám ďakujem za radu.
Túžba po dieťati
Bublii - nech sa ho rovno opýta, či je ochotný ju aj s deckom živiť, lebo pochybujem, že zakladateľka témy má dostatok peňazí na zakladanie rodiny. Dnes je inak zvláštna doba - každý chce aj to, na čo nemá.
Ja si myslím, že by si mu mala na rovinu povedať, ako sa cítiš. začni rozhovor, a uvidíš, aká bude reakcia...
A nie je tá tvoja "túžba po dieťati" náhodu len prejavom lenivosti, že sa ti nechce ísť na VŠ či nastúpiť do práce, a tak chceš byť doma a dieťa je len vhodný prostriedok, ktorý ti to umožní? Teraz si vo veku, kedy by si mala zbierať pracovné skúsenosti alebo študovať, snažiť sa o profesionálne uplatnenie, na zakladanie rodiny máš ešte kopu času. S dieťaťom na krku to už bude oveľa ťažšie, ale keď ťa má kto živiť, tak máš po starosti.
