Je moralne spravne, ak si s manzelom pozrieme porno?

Boh viackrát pri svojich príkazoch pobáda Izraelitov: Ja som Pán, váš Boh, buďte svätí!
Buďte svätý, lebo ja, Pán, som svätý, a ja som si vás oddelil od národov, aby ste boli moji!

Aby sme si urobili obraz o tej dobe a o hriechoch ľudí, ale aj o srdci Pána, ktorý prikazoval, bolo by dobré prečítať si všetky príkazy Boha dané Mojžišovi a tak súdiť, vyberám niektoré: Ja som Pán! Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána! Cudzinca nebudeš napádať a utláčať! Vdove a sirote nebudete krivdiť! Ak požičiaš niekomu z môjho ľudu, chudobnému, ktorý je pri tebe, peniaze, nebudeš sa k nemu správať ako vydierač, nebudeš od neho žiadať úroky! Ak vezmeš do zálohy plášť svojho blížneho, vrátiš mu ho do západu slnka! Veď je to jeho jediný odev, jeho jediná prikrývka na jeho telo. V čom by spal? Hluchému sa nevysmievaj a slepému nestavaj do cesty prekážky! Na súde sa nedopúšťaj krivdy! Ani chudobnému nenadŕžaj, ani zámožnému nechytaj stranu! Nepravdivej výpovedi sa budeš vyhýbať! Dar neprijmeš, lebo dar zaslepí aj múdrych a prekrúti záležitosť tých, čo sú v práve! Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svoju bratovi! Nepomsti sa, neroznášaj osočovania! Ak natrafíš na býka alebo osla, čo sa zatúlal tvojmu nepriateľovi, priveď mu ho späť! Ak niekto ukradne býka alebo ovcu a zabije ich alebo predá, tak za každého býka nahradí päť býkov a za každú ovcu päť oviec. Pre mŕtveho si nerobte zárezy do tela! Cti si staršiu osobu a boj sa Boha! Nedopusťte sa nespravodlivosti na súde, pri meraní, pri váhe a pri dutých mierach! Budete mi svätými ľuďmi! Mäso z roztrhaného na poli nebudete jesť!

K trestom smrti:

Trest smrti bol určený za vážne previnenia, ktoré znesväcovali čistotu vyvoleného národa a iný miernejší trest by viedol k pohoršenie súkmeňovcov a ich rýchlemu morálnemu úpadku. Previnenia proti úcte k Bohu, ktoré sa takto trestali boli napr. veštenie, vyvolávanie duchov, nezachovanie odpočinku v sobotu (tento deň mal byť venovaný Pánovi), prinesenie obety cudzím bohom. Trest smrti bol pravdaže aj za vraždu, v prípade neúmyselného zabitia boli určené mestá záchrany, v ktorých sa mohol previnilec ukryť a kde nikto nemohol na neho siahnuť.
Deut 21, 18: ak mali rodičia zaťatého a nepoddajného syna, ktorý ich nepočúva, majú ho priviesť k starším (rodičia teda nemajú právo na život ich syna) a povedať im: tento náš syn je zaťatý a nepoddajný, nechce nás počúvať, je hýrivec a pijan.
Lev 20, 2: Každý, kto z Izraelitov dá Molochovi niektoré zo svojich detí, naskutku zomrie, ľud krajiny ho ukameňuje (zákaz detskej obety pohanskému bohovi)
Lev 20, 13: Kto by spal s mužom tak, ako sa obcuje so ženou, obaja spáchali ohavnosť, musia zomrieť. Ďalej je tresť smrti aj za cudzoložstvo, krvismilstvo a pohlavný styk so zvieraťom. Boh tu poukazuje na zásadný odklon človeka od pôvodného božieho plánu, keď stvoril muža pre ženu a ženu pre muža. Homosexuálne správanie bolo Bohom potrestané už za čias Lóta a podľa Sodomčanov bol tento hriech nazvaný sodomiou.

K otrokom

Boh stvoril ľudí ako slobodných a rovných, jeho zámerom ani vôľou nebolo, aby človek zotročoval človeka, k tomu došlo až po páde človeka do hriechu. Aj tu Boh vstupuje do hriešneho stavu človeka a podobne ako pri mnohoženstve, daný stav trpí. Branie vojnových zajatcov za otrokov bolo v tých časoch bežné u mnohých národov, ktoré obklopovali Izrael. Tak ako až Ježiš jasne povedal, že muž má mať len jednu ženu, tak aj k zániku otroctva došlo až vďaka kresťanstvu a príkazu lásky k blížnemu. Prví kresťania si uvedomovali, že pred Bohom sú si rovní - či slobodní alebo otroci. Sv. Pavol v tomto duchu píše list Filemonovi a prosí ho za oslobodenie Filemonovho otroka Onezima, ktorého pokrstil a ktorého nazýva svojím synom, svojím srdcom - a to v čase, keď otroka považovali za vec.

Ex 21, 16: Kto ukradne človeka a predá ho, alebo ho bude mať vo svojej moci, musí zomrieť.
Otrokom u brata Izraelitu sa mohol stať aj Izraelita, ak sa napr. zadĺžil a nemal z čoho splatiť. V takom prípade bol otrokom max. 6 rokov a v siedmy tzv. sobotňajší rok ho jeho pán musel pustiť na slobodu. Hebrejské otrokyne bolo zakázané predať cudziemu národu.

Treba poukázať na to, že Boh sa sám v Ježišovi znížil na úroveň otroka, keď dovolil, aby bol predaný za úradnú cenu otroka (30 strieborných) a zomrel smrťou, ktorou popravovali otrokov a zločincov.
Kol 3, 22 : sv. Pavol píše Kolosanom, ako sa majú správať muži, ženy, deti i otroci: otroci, poslúchajte pozemských pánov vo všetkom ... slúžte im z úprimného srdca vo všetkom, ako Pánovi. Pavol napomína k plneniu stavovských povinností tej doby, nevyzýva otrokov k vzbure, v období Rímskej ríše a začiatkoch kresťanstva, ktoré bolo následne prenasledované, na to nebola ani vhodná doba. Kresťanstvo nepremenilo svet náhlou revolúciou a silou, ale postupným pôsobením a láskou. Ako Ježiš povedal: nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vzala a zapravila do cesta a všetko prekvasilo. Aj kresťanstvo prekvasilo vtedy známy svet a neskôr, keď prišiel správny čas, dopomohlo aj k zrušeniu otroctva.

Boh si teda chcel svoj vyvolený národ vychovať a očistiť, ten sa však nachádzal v prostredí oveľa početnejších pohanských národov, od ktorých bol neustále pokúšaný a zvádzaný na modloslužbu a ďalšie hriechy. Tieto národy okrem modloslužby praktizovali aj sexuálnu neviazanosť či dokonca ľudské obety bohom. Boh nemal inú možnosť, ako zachovať svoj národ čistý, než vyžadovať plnenie svojich príkazov aj pod trestom smrti. Preto kázal Mojžišovi trestať nielen zabitie, ale aj ďalšie vážne hriechy smrťou, a to hlavne ukameňovaním. Ak sa preukázala vina človeka, napr. cudzoložstvo, tento bol vyvedený von z tábora a tam bol ostatnými súkmeňovcami ukameňovaný. Tým ľud odstránil zlo zo svojho stredu, lebo ak by to neurobil, zakrátko by príklad jedného hriešnika nasledovali ďalší a národ by sa zvrhol. Pravdaže, ani táto hrozba trestu neodradila izraelský národ od hriechov, v histórii Starého zákona sa pravidelne opakujú obdobia, keď sa ľud odvrátil od Boha, prebral pohanskú modloslužbu a obetoval cudzím bohom. Nezabúdajme však, že starozákonný a novozákonný Boh je ten istý. Ak teda v plnosti časov prišiel Ježiš a tým, ktorí chceli cudzoložnicu ukameňovať podľa Mojžišovho zákona hovorí: kto je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň, a tiež hovorí, že neprišiel starý zákon zrušiť, ale naplniť, znamená to, že naplnením zákona je láska, Boh ju však v tejto forme, ako ju zjavil Ježiš, nemohol zjaviť skôr, nie však z dôvodov na strane Boha, ale z dôvodov na strane človeka, ktorý na to nebol pripravený. Boh nemal radosť z toho, že kázal svojmu ľudu ukameňovať tých z nich, ktorí zhrešili, nebolo však inej cesty. Ak by to neurobil, izraelský národ by sa skazil a zakrátko by nebolo rozdielu v hriešnosti medzi ním a ostatnými pohanskými národmi. Keď sám Boh vo svojom Synovi Ježišovi prišiel na zem, prevzal hriechy všetkých generácií na seba a bol za ne ukrižovaný, t. j. On ako nevinný a svätý sa stotožnil s osudom tých, ktorí boli za svoje hriechy spravodlivo potrestaní v Starom zákone smrťou.

Genezis 38:8. Príbeh Júdovej nevesty Tamar, ktorá bola manželkou Júdovho prvorodeného syna. Po jeho smrti sa Tamar vydala za jeho mladšieho brata, išlo o tzv. levirátne, čiže švagrovské manželstvo. Podľa levirátneho zákona, ak zomrel ženatý muž bez potomka, mal si pozostalú vdovu, čiže švagrinú vziať najbližší príbuzný (najčastejšie to bol brat) a prvý syn z tohto manželstva sa stal zákonitým dedičom zomrelého. Týmto zákonom sa malo zabrániť, aby nejaký rod v Izraeli vyhynul. Takže nešlo o nič nekalé, Tamar sa legálne vydala po smrti svojho manžela za jeho brata. Aj tento druhý Júdov syn zomrel bez potomka a Júda už Tamar nechcel dať svojho najmladšieho syna, bál sa, že by tiež zomrel. Tamar preto vzala veci do svojich rúk, prezliekla sa za ľahkú ženu a zviedla svojho svokra. On netušil, že je to jeho nevesta. Keď otehotnela a mali ju potrestať, odhalila, kto je otcom jej dieťaťa. Júda uznal svoju chybu, že nepostupoval podľa levirátneho zákona a nedal ju svojmu najmladšiemu synovi. No viac s Tamar nemal nič. To, že je tento príbeh v biblii neznamená, Júda a Tamar konali správne. Naopak, obaja ťažko zhrešili pred Bohom, pretože mali sexuálny styk mimo manželstva. Rovnako tak Boh neschvaľuje prostitúciu.

Podľa mňa je to tak, ako som si myslel a myslím. Boh ako taký podľa mňa existuje a je to mimozemské spoločenstvo, ktoré sa zbavuje nepotrebného biologického odpadu (viď. ľudia) a Ježiš bol niečo, ako správca tohoto všetkého :D

jednoducho nás sem doviezli a starajte sa. Ono ani by som sa nečudoval, keby sme sa o chvíľku vyhubili. Veď sa ako odpad aj správame voči všetkému vôkol seba...

Voči prírode, ľuďom, voči tomu, čo vytvoríme a často sme zlí aj k sebe....človek nemá právo existovať a BOH to vedel a vie.

Preto sme v tomto exile

Prezývka tu 01. 04. 2016 načrtol nejaké otázky ohľadom biblie a kresťanstva, ku ktorým by som rada zareagovala. Verím, že to zakladateľka témy ako veriaca nebude považovať za odklon od témy. Bude to trošku dlhšie, ale hádam to nebude vadiť.

Keď chceme pochopiť bibliu ako súbor 46 spisov (kníh) Starého zákona a 27 spisov Nového zákona, mali by sme si na začiatku uvedomiť tieto základné fakty:

1. Biblia až na prvých pár statí prvej knihy Genezis (kde je opis života človeka s Bohom v raji) opisuje históriu ľudstva a jeho skúsenosť s Bohom po PÁDE ČLOVEKA DO HRIECHU

2. je potrebné rozlišovať skutky ľudí od slov a skutkov Boha - už z 1. bodu vyplýva, že to, že sa nejaká postava nachádza v biblii ako svätej knihe automaticky neznamená, že všetky reči a konanie takej osoby Boh schvaľuje. Svätá kniha neznamená, že všetky postavy v nej vystupujúce sú sväté. Takýto predpoklad je úplne pomýlený a nie je ani logický. Biblia zachytáva človeka takého aký je v jeho hriešnosti, ale aj v čnosti. V biblii sa opisuje dosť takých skutkov, ktoré sú hriešne, dokonca aj u osôb, ktoré sa snažili slúžiť Bohu. Boh však nikomu nenadŕža a aj svojich služobníkov po hriechu napomína a trestá (napr. kráľa Dávida po hriechu s Betsabe).

3. je potrebné pýtať sa na zámer Boha, na úmysel jeho srdca, s akým niečo ľuďom hovoril či prikazoval

4. je potrebné prijať to, že starozákonný Boh a novozákonný Boh je ten istý, veď On sám o sebe hovorí, že je ten istý včera, dnes i zajtra.

V súvislosti s bodom 3. je nevyhnutné brať do úvahy aj kontext a dejinnú epochu Mojžišovho zákona v božom pláne spásy. Je úplne prirodzené, že nám, ľuďom žijúcim v Novom zákone po 2 000 rokoch kresťanskej histórie pripadá Starý zákon ako násilný a krvavý. Na to, aby sme ho pochopili, sa musíme vrátiť späť, úplne na začiatok. Potom zistíme, že Starý zákon je len prechodom k Novému zákonu, v ktorom Boh plánoval opäť prinavrátiť človeku jeho pôvodnú jednotu s Bohom tak, ako to bolo na začiatku v raji.

Na začiatku stvoril Boh dokonalý svet s dokonalými ľuďmi – čiže ľuďmi bez hriechu, ktorí nepoznali ani chorobu ani bolesť ani žiadostivosť tela. Mali všetko, čo potrebovali k životu, nemuseli namáhavo pracovať, boli pánmi zeme, ktorú dostali do daru od Boha. Ako sa píše v knihe Genezis, boli stvorení na obraz a podobu Boha, ktorý je láska, teda boli schopní milovať a aj milovali Boha aj druhého človeka čisto, nesebecky. Zažívali dokonalú lásku Boha, videli ho z tváre do tváre a boli šťastní. Pohľad na nahé telo druhého v nich nevyvolávalo sebecké chúťky a žiadostivosť, nehanbili sa pred sebou, lebo sa milovali. Žiadostivosť tela, choroba, utrpenie a smrť, ale hlavne odlúčenie od Boha vstúpili do života ľudí až ako trest po tom, čo zhrešili a neposlúchli jeden jediný zákaz, ktorý od Boha dostali. Spáchanie hriechu bolo niečo tak prevratné a zásadné ako big bang, po tom už nič nebolo ako predtým, medzi Bohom a človekom sa vytvorila neprekonateľná priepasť. Boh je život a trestom za hriech je odlúčenie od Boha a teda nevyhnutne aj smrť. Pred vyhnaním z raja dostali prísľub príchodu Mesiáša a celý Starý zákon je o očakávaní tohto Mesiáša - Ježiša, ktorý im znovu otvorí cestu do raja k Bohu, kde budú opäť hľadieť na Boha z tváre do tváre. Nový zákon je naplnením tohto očakávania, keď sám Boh v Ježišovi prišiel medzi ľudí a učil ich božím pravdám a nakoniec za nich z lásky zomrel. V Ježišovi zjavil Boh skutočnú plnosť lásky, Starý zákon je len ako medzistupeň a príprava na Nový zákon.

Po prvom hriechu sa ľudia rýchlo skazili, veď už syn Adama a Evy Kain sa dopustil niečoho takého hrozného, ako je bratovražda. Vraždil neodôvodnene, kvôli závisti. Ľudia rýchlo zabudli na Boha a hrešili ťažko mnohorakými spôsobmi. Zabudli, že sú rozumnými bytosťami stvorenými na obraz Boha a že sa majú odlíšiť svojim správaním od zvierat. Boh však stále túžil po osobnom vzťahu s človekom, po tom, aby sa vrátila láska a harmónia raja do života človeka, a prihováral sa k ľuďom, ktorí ho boli ochotní počúvať. Takým bol Noe či Abrahám. Ich potomkov, izraelský národ si vybral spomedzi ostatných národov a rozhodol sa viesť ho po svojej ceste lásky. Tento národ však žil medzi ostatnými pohanskými národmi, ktoré už Boha nepoznali. Keby bol v tejto situácii prišiel Boh medzi Izraelitov a začal im hovoriť slová o láske, ktoré boli také prirodzené Adamovi a Eve pred hriechom, a ktoré v Novom zákone vravel ústami Ježiša, vysmiali by ho, nikto by ho nepočúval, mysleli by si, že je blázon, tak veľmi sa človek odvrátil od toho človeka, akým bol v raji. Ak chcel Boh prehovoriť v takomto prostredí k človeku, musel ho najprv na to pripraviť. Vedel, že na zmenu myslenia človeka je potrebný veľmi dlhý čas (2 000 rokov do nástupu Nového zákona, a aj tak mnohí Ježiša neprijali a považovali ho za pomäteného). Starozákonný človek nebol schopný pochopiť niečo také ako lásku k nepriateľom, čo hlásal Ježiš v Novom zákone. Už pár generácií po Adamovi a Eve sa Kainov potomok Lamech chvastá: zabijem muža, ktorý ma poraní a mládenca, ktorý ma udrie. Sedemráz pomstený bude Kain, Lamech však sedemdesiatsedemráz (Gn 4, 23-24). Toto nie je žiadna spravodlivosť, ale ukrutnosť a bezohľadná pomsta. Ľudstvo tak veľmi morálne kleslo, že Boh musel so svojím zákonom lásky a odpúšťania pár stoviek rokov počkať a riešiť v prvom rade neprimeranú pomstu. Preto Boh zostúpil dole k ľuďom do ich hriešnosti na úroveň ich vtedajšieho myslenia a dal v Starom zákone izraelskému ľudu skrze Mojžiša zákon oko za oko, ktorý človek tej doby dokázal pochopiť a prijať. Tento zákon zakázal kruto sa mstiť na nepriateľoch a každý bol ním varovaný pod hrozbou trestu smrti pred svojvoľným zabitím iného človeka. Zákon zabezpečoval úctu k životu človeka a zároveň primeranosť trestu: život za život, oko za oko, zub za zub, ruku za ruku, ranu za ranu. Nám sa tento zákon zdá krutý, ale v tej dobe morálneho úpadku predstavoval krok bližšie k prvotnej láske, predstavoval kvalitatívne vyšší stupeň na schodisku k tej láske, ktorú Boh plánoval zjaviť skrze Ježiša.

Spolu? podla mna je to normálne teda podla normálnych ludí :D
Nebolo by horšie keby si to pozrie bez teba? :D to by bolo trošku také že z toho by si mohla byt na nervy možno :D ale spolu myslím že to može fungovat, pretože možno sa niečomu novému priučíte , ja si aj tak myslím že tvoj manžel to pozerá a ty ani nevieš tak nevem čo tu stresuješ ... a neohánajte sa tu č sa to može alebo nie, neni to hriech, hriech by bol keby sa navzájom podvádzate :D ach bože hriechy všetci sme hriešny, keby ste bol taký krestania či čo tak by ste ani nesexovali len vtedy keby ste chceli dieta.. tak to je :D

Dakujem. Ja uz tu nechcem vstupit do ziadnej polemiky, ale sledujem a rad sa necham poucit.

jupijej - podla mna je vam porno nahovno, ale ked chcete skusit daco nove, nebolo by zle kuknut ako to mate robit.. ze ti to tu nik nenapisal, sa divim. Aby ste predisli urazu, a ked nie, tak nie.

Filip TT - zaujimave ze mna este v iraku nezabili. Sice za nami sli ludia asi z polovice mesta, ale ako prekladatel hovoril, pozyvali nas na caj, chceli sa fotit, alebo nam nieco dat. Nie nas roztrhat. Chces fotky? Asi budes v soku..

Knizky nezabijaju, ani zbrane. Ludia zabijaju.
www.youtube.com

(len pre moje info, ti ludia co si hovoria Vojaci Odina, za nich sa postavis tiez?)

pekné

jupijej, nie je to morálne správne, naopak, je to hriešne.

Láska je exkluzívny, čiže výhradný vzťah. Muž si vyberie jednu ženu a žena si vyberie jedného muža, s ktorým spolu zdieľajú to najintímnejšie. Zo všetkých žien som si vybral iba teba, lebo ťa milujem a ty si si zo všetkých mužov vybrala práve mňa. Stačíme si dvaja, lebo sa milujeme, netreba nikoho tretieho, ten by už len rušil a zavadzal. Čo si vyznávame, to je len medzi nami, nie je to divadlo pre žiadne ďalšie oči.

Manžel a manželka sa pri milovaní jeden druhému odovzdávajú z lásky a ich fyzický pohlavný akt hovorí o tom, čo cítia v srdci: som iba tvoj/tvoja. Akonáhle do ich vzťahu vstúpi tretí, dochádza k nevere, čiže narušeniu až rozvráteniu vzťahu, lebo vyznanie: som iba tvoj/tvoja už neplatí, už je klamstvom. Porno je to isté, tu do vzťahu dvoch vstupuje x ďalších cudzích ľudí, s ktorými divák hreší v srdci. Ježiš povedal, že kto žiadostivo hľadí na ženu, už s ňou zhrešil vo svojom srdci. Platí to aj opačne - ak hľadí žena žiadostivo na muža. A porno je práve o tom. Každého skutočne milujúceho človeka sa hlboko dotkne, ak jeho milovaný pozerá porno. Moja láska mu nestačí, hľadá inde, obkukuje nahé telá a uspokojuje sa na nich. A potom sa ide so mnou milovať a hovorí, že som jeho jediná. Ale koľko tých nahých žien z porna mu chodí po rozume? Je to rana láske.

Láska nie je nehanebná. Porno nie je ukázaním lásky, ale nízkej telesnej žiadostivosti. Nikto neuverí, že tí z porna to robia z lásky, nie, oni sa jeden druhému nedarúvajú, naopak žiadostivo od toho druhého berú pre seba. Keď pozeráme porno, vidíme sebectvo a nie lásku a to sa Bohu protiví. Natočiť tieto veci a ukazovať ich je nehanebné a ponižujúce, nehodné dôstojnosti človeka. Telo, ktoré ma slúžiť láske a sebadarovaniu milovanej osobe, je zneužívané na dráždenie a sebauspokojovanie nad nahými telami cudzích neznámych osôb. Nevidíte ten veľký rozdiel?

Čo znamená žiadostivo hľadieť? Znamená to urobiť z toho druhého, na ktorého hľadím, predmet na moje vlastné uspokojenie. Naproti tomu milovať sa v láske s manželským partnerom znamená darovať sa mu, aby on bol šťastný, aby sa on cítil príjemne a zažíval rozkoš. Odovzdávam mu seba celého, nielen svoje telo, aj aj svoju dušu, zdieľam s ním celý svoj život, veď o tom je manželstvo.

Naproti tomu pri porne je duša, povahové vlastnosti, či život pornohercov nepodstatný, prebudená sexuálna žiadostivosť diváka si chce len ukradnúť na pár chvíľ ich telá, aby si na nich urobila dobre (vo väčšine prípadov je sexuálna žiadostivosť hercov predstieraná, je to vlastne platená fraška). Porno degraduje človeka len na "mäso na konzum", na predmet spotreby zákazníka, ktorý to porno sleduje.

Porno je hriechom proti láske a čo sa týka nahratia si aktu milovania s vlastným manž. partnerom, tak pozeranie takýchto snímok zvádza k žiadostivému pohľadu na toho druhého. Netreba zabúdať, že žijeme vo svete s našou padnutou ľudskou prirodzenosťou náchylnou na hriech a pozeranie takého videa k väčšej láske a čnosti nepovedie. Ak naplno prežívam milostný akt s manželom, manželkou, prečo by ma malo zaujímať, ako pri tom vyzeráme z pohľadu tretej osoby?

Jax: samotný sexuálny styk mimo manželstva je hriechom (chýba odovzdanosť celej osoby, nielen tela a zaviazanie sa danej osobe na celý život potvrdené manželským sľubom pred Bohom), rovnako aj nahrávanie sa a pozeranie sa na seba, čo sleduje nezáväzné uspokojenie sexuálnej žiadostivosti.