Už dávnejšie som objavila túto stránku a musím uznať, že ste všetci fajn, ktorí sem prispejete radou či názorom. No nikdy som si nemyslela, že raz sem budem písať aj ja.
Neviem, ako ďalej.Pomôžte.
Nie je tu dostatok priestoru a isto ani vášho času na to, aby som sem napísala celý svoj životný príbeh.
Základ môjho volania o pomoc je v tom, že som zostala sama. Mám 40, no bola som nútená odísť žiť do nového mesta, kde mám aj prácu. Ráno tam odídem, večer sa vrátim, niečo zjem, pozriem telku, prečítam knihu a idem spať. Nič menej, nič viac.
Nemám nikoho, s kým by som rozobrala svoj deň, koho by som sa opýtala na to, ako sa má, nemám s kým ísť na prechádzku do prírody, nie je s kým sa smiať, cestovať, žiť...
Nemám rodičov, deti sú dospelé a žijú si svoj život,
Doteraz som len z počutia vedela, že samota lezie na mozog, že človeku je na zbláznenie, teraz to spoznávam na vlastnej koži.
Priateľa/partnera nechcem. Po rozvode som mala dve kratučké známosti, ale časom som prišla na to, že by to neklapalo a hľadať niekoho ďalšieho nemám už sily ani chuť.
Kedysi som bola kôpka smiechu a zábavy, pripravená nepokaziť žiadnu srandu. V práci zodpovedná, doma skvelá gazdinka aj maminka..Minulosť už neriešom a ani nie je podstatné, čo sa vlastne stalo.
Vás prosím o jedno - poraďte, ako sa nezblázniť, ako sa niečím zamestnať a netrápiť sa samotou.
Doma mám vygruntované, poriadok, už niet čo ani po kom upratovať, najhoršie je to, že si uvedomujem ,že sa dostávam do depresíí. Nemám chuť vstať ráno z postele, neteším sa na nič, akosi ma všetko prestáva baviť. Zisťujem síce smutné ale pravdivé, že ma nikto nepotrebuje a snáď keby som tíško odišla, ani by si to nikto nevšimol.
Milujem život, milujem slnko aj dážď, milujem každý nádych, lebo okolo je viac bolesti ako je tá naša - len jedno neviem. Neviem byť sama....
Ako sa naučiť žiť sám...
Tak chceš byť sama, či nechceš byť sama?:-) Ja z teba neviem vyjsť. Ty to máš doma vygruntované, aj to mám doma anti-vygruntované:-) Pripomína to bordel v tanku.
Ja pochybujem, že môže byť človek v akomkoľvek partnerskom vzťahu šťastný. Keď sa tak na to všetko pozerám, tak si myslím, že sa to nedá.
Tiež som mal vzťahy, viem, o čom je sex a vôbec po ňom netúžim, sex ma už do vzťahu nikdy nedostane. A asi ma už do žiadneho vzťahu nedostane ani to, že si s niekym rozumiem.
Mám fajn život bez vzťahov, som šťastný a plný pozitívnej energie.
Nerád by som si pokazil zvyšok života nejakým vzťahom.
Ty si spievaš: neviem byť sám a ja zase: chcem byť len sám:-)
Neviem, maybe,,, I don´t know:-)
Co tak zaobstarat si aspon psika? A hned budes mat ziveho tvora, ktory sa na teba tesi a vonku spoznas kopu dalsich psickarov - ty ako psickarka zaciatocnicka si mozes pohovorit s psickarmi pokrocilymi, co a ako ohladom psika, vypytat si nejake rady a uvidis, ludia radi pomozu, lebo sa budu tesit, ze sa mozu podelit o skusenosti a ked uz budete kecat o psikoch, rychlo sa zvrtne tema aj na pracu, domacnost, telku, casopisy a ine veci, hned bude o com rapotat. Psikovia sa vencia a ludia sa medzitym porozpravaju. Tam, kde chyba komunikacia, nie je dobre, ale ak clovek nestoji o nejake doverne vztahy a frajera, tak pokecat moze aj s cudzimi, s ktorymi je sanca neskor sa skamaratit, byt si blizsi, viac sa pred nimi otvorit, cize sanca na kamaratstvo... Aj v robote medzi kolegynami mozes najst kamosku, ktora s tebou obcas pojde na kavu. Mile slovo a pekny usmev mozes darovat aj bezdomovkyni, ktora predava casopis, aj si od nej kupit a pridat zopar drobnych navyse, ak to ide - odsudzovat netreba, ved kto na Slovensku dnes nema dlhy? A k tomu staci len tak malo - stratit pracu a uz sme vo vazeni pre neschopnost splacat a odtial putujeme na ulicu. Co sa stalo im, moze sa aj nam. Nie sme vestice nevidime ich osudy a ich minulost. Da sa prihlasit aj na jazykovy kurz. Co na tom, ze sa 40-rocna ide ucit anglictinu? Je to hanba? Nie, ked mala v skole rustinu. A na kurze sa spoznas s dalsimi. Nebudu vsetci mladi. Ako dovod mozes uviest, ze chces rozumiet pesnickam, co hraju v radiu, ze nechces vyzerat pred detmi ako blba, cokolvek... A ides. Ty nemusis ist do Anglicka, Anglicania pridu sem, v Bratislave je kopa turistov zo zahranicia a oni sa snazia komunikovat predovsetkym po anglicky, mnohych prekvapuje, ze Slovaci v tomto za ostatnymi narodmi dost zaostavaju.
Ste zlatí, myslím, že presne toto som potrebovala počuť/čítať :)
Pokúsim sa s mojím stavom niečo spraviť, snáď tá moja dušička časom prestane tak bolieť.
Vaše slová mi určite veľmi pomohli.
Vďaka, vďaka :)
So.nka,
zrejme ti veľmi neporadím, ale veľmi dobre viem o čom píšeš, pretože sa s niečím podobným borím už nejaký ten rok. Taktiež nie som úplne sám, myslím teda bez priateľov, aj keď v blízkom okolí kde žijem, mám viac menej iba jedneho kamoša, s ktorým sa môžem stretnúť, porozprávať ,,live", či naplánovať nejakú aktivitu, za čo som samozrejme veľmi vďačný, ale bolo to aj podstatne horšie. Samozrejme je pravda to, ako píšeš, že je niečo iné mať partiu v dvadsiatke, ako potom neskôr. Ja mám 33 rokov. Tiež sa ale snažím stále hľadať spôsob, ako si vystačiť aj sám, resp. ako sa naučiť byť sám so sebou, ale zatiaľ sa mi to veľmi nedarí, skôr je to horšie. Paradoxne, keď som bol mladší, zvládal som to bytie so samým sebou lepšie a aj dlhodobejšia samota mi nevadila do takej miery, ako teraz. K tomu som ešte introvert, takže by mi to z tohto hľadiska práveže nemalo do takej miery vadiť. Myslím si ale, že je to o tom nastavení človeka, či už je niekto introvert, alebo extrovert, každý tú spoločnosť potrebuje, resp. potrebuje niekam patriť a taktiež žiť s tým pocitom, že ho niekto potrebuje, že je pre niekoho, či pre nejakú skupinu ľudí dôležitý, potrebný.
Každopádne, ak budeš chcieť, môžeš mi napísať a môžeme aspoň takouto formou podebatovať o čomkoľvek, alebo rozobrať aj tento konkrétny problém:). Môj mail mám pri nicku.
So.nka pises, ze po praci si das veceru, precitas knihu a pod. a ides spat .. proste ze si doma. Nepremyslala si nad tym, ze by si po praci este robila nieco co ta bavi? Napriklad nejaky kurz, sport, jogu, kreslenie, hocico... cokolvek co teba laka. Nebolo by to teda kazdy den o tom istom, travila by si cas po praci medzi ludmi pri niecom co ta bavi. A potom ten zvysok vecera doma by uz nebol taky dlhy, nebolo by to kazdy den. Urcite by ti to pomohlo hlavne na to, aby si nemala nejaku depku z pocitu samoty. Ak nechces priatela je to ok, ale v niecom by si sa realizovat mala. :-) Je logicke, ze cloveka nenaplna zivot - praca / domacnost .. skusk konicky
Mesačný princ, ja priateľov mám, občas sa stretneme, posedíme, pokecáme a potom sa každý,prirodzene, vráti k svojej rodine, blízkym.
V spoločnosti a s ľuďmi či priateľmi fungovať som nikdy nemala problém, ale ono je to iné mať partiu v 20-tich a iné je fungovať s priateľmi v 40-tke :) To už je ozaj len o občasných stretkách, vínku, káve a každý beží za svojimi. A otravovať niekoho z nich aby mi venoval svoj drahocenný čas v tomto uponáhľanom svete by asi bolo dosť nevhodné. Ale každopádne ďakujem za radu a povzbudenie.
Susan236, človek sa môže cítiť sám aj keď má partnera a nemusí byť sám ani bez neho. Ja som sa na vás obrátila s prosbou o radu ako sa naučiť žiť sama, lebo donedávna som bola obklopená blízkymi a odrazu som sama. Mne nechýba partner. Ja som len možno čakala, či si to neprečíta niekto, kto sa ocitol v podobnej situácii a či neporadí, ako to riešil, čo mu pomholo prekonať tie prvotné zmeny v živote. To je všetko. Aj tak ďakujem.
No ono je samota občas prospešná a osamelosť je dobrovoľná alebo nedobrovoľná.
Ty si si vybrala, tvoja životná cesta je taká, aká je preto, pretože je. Prečo nemáš priateľov? Asi najskôr pre ten istý dôvod prečo ich nemám ja...
Kto vie. Ak sa naozaj cítiš takto a chceš radu, tak skús virtualitu, možno niekomu takto poradiť, pomôcť a možno spoznáš partiu, kde nebudeš musieť riešiť partnerské vzťahy a ani nič podobné.
Nájdeš si prostredníctvom nej aj dobrých kamarátov a kto vie...
Ono ak nedokážeš fungovať v partnerskom vzťahu, tak nedokážeš fungovať ani inak...ver mi. Teda v žiadnom vzťahu ani kamarátskom
Nevieš byť sama, ale partnera si nechceš hľadať.. nejako si protirečíš, nemyslíš? Nič iné ti totiž nezostáva - buď sa naučíš byť sama, alebo si niekoho nájdeš.
