Ako som uz spominala, chodim na psychoterapiu a ta mi dooost pomaha. Problem je vsak vo mne. Mam vyrazne sklony k impulzivnemu jednaniu a k castemu posielaniu ludi, najma tych, co mi pomahaju, niekam. Onedlho sa samozrejme spamatam a musim si to u nich zehlit. Takto to mam s psychologickou cca po treti raz, pricom naposledy mi povedala, ze uz uvazovala nad mojim vyhadzovom z terapie. Co by teda pre mna mohlo byt likvidacne, viem, ze ju potrebujem. Ale zatial som nedosla na to, co robit s takouto mojou zbrklostou. Raz som jej dokonca povedala, ze k nej chodim iba preto, ze ma so toho nutia rodicia a ja sama si myslim, ze spolu iba zabijame cas - co ma potom, pravdaze, mrzelo.
Viem, ze to musime spolu nejak riesit, ale co ked budem opat reagovat skratovo a naozaj ju s konecnou platnostou poslem docerta? Nejake rady, ako sa uvedomit?
Zlozita terapia
Ahoj snubenica, tiez chodim na terapiu a tak ma napada spytat sa ta co sa mna pytal moj psycholog. Spytal sa ma co k nemu citim, ci ho nenavidim, ci mi vadi, ci am stve alebo naopak ci som donho zamilovana (:D) alebo je mi ukradnuty... a pod.
Podstata toho je ze ty so svojim psychoterapeutom mas pseudo-vztah. Nie je to normalny klasicky vztah ale iba simulacia vztahu, a to ako sa k nemu spravas, ako ho vnimas je podobne ako sa spravas k ludom v okoli, ako sa spravas v normalnych vztahoch...
Lieky beriem, i ked nie silne. Ale tak terapia mi asi pomaha viac, i ked bez antidepresiv by som teraz bola bohviekde. V Pezinku?
Hmm, autorita... Co ja ti vlastne viem... Urcite ju nevnimam ako kamaratku, cize... aah, neviem, ako ju vnimam.
Ako si sama povedala, zrejme sa ti v minulosti udiali nejake veci, pri ktorych si v sebe potlacila emocie, napr strach, hnev, pocit viny a teraz aj po rokoch chcu z teba von.
Musis ich zo seba vyventilovat von, zalezi na Tebe ako, pomaha velmi dlhodoba psychoterapia, a tiez pomaha hypnoza, pri nej je to velmi emocionalny a rapidny proces.
Snubenica02...ja chodím tiež na psychoterapiu ku klinickej psychologičke, teraz je to vyše rok a pol čo k nej chodím. Mne terapia tiež velmi pomáha popri liekoch (neviem či ty berieš lieky, ale ja bohužiaľ dlhodobo musím). z toho čo si napísala, ma zaujalo, že svoju lekárku nevnímáš ako autoritu. Tú moju ako autoritu určite vnímam, hoci sa stane, že sa v niečom nezhodneme a ja reagujem nervózne, prípadne ona impulzívne, ale myslím si, že je to tak prirodzené. Myslím si, že skratovo jednám už oveľa zriedkavejšie, veľa vecí sa už snažím brať inak ako předtým, hoci je to ťažké. Ale hlavné je, že hoci mám všelijaké výkyvy nálad, derealizácie a pod., tak sa nevzdávam a neumáram sa už tak často v sebalútosti a nerozoberám čo bolo dokola. Skůr to už beriem ako výzvu...a možnosť duchovne rásť. ale výkyvy nálady sú stále
jajaa, mam 24 a k psychologicke chodim tri roky. Tie slova o rodicoch som jej povedala zo zaciatku, ked som bola mlada a blba... teraz som uz iba bl... hm... nechajme to :)
Frekvencia je 2-tyzdnova, niekedy 3-. Vykecavam sa tam o vsetkom moznom aj nemoznom a momentalne by rada vedela, ako presne prezivam dni, co robim, ako ma veci ovplyvnuju, atd. Ale niekedy pridem s niecim, co ma momentalne zasiahlo a to rozoberame, az kym si neuvedomim, ze zivot ide dalej a... eehm... netreba jednat skratovo. Ale toto si moc casto neuvedomujem, ako som uz napisala.
Nevycita mi nic. Pre toto ju zas obdivujem. No dobre, je to jej robota, ale ja by som sa uz davno zmlatila :D
Docerta ju posielam asi vtedy, ked mi nechce v niecom pre mna podstatnom pomoct. Napriklad to bolo vtedy, ked som silou-mocou chcela rozoberat jednu nepeknu vec z detstva, pretoze sa mi zdalo, ze je na to cas, ale ona nie a nie, ze by ma to mohlo rozkuskovat. Tak som ju poslala niekam, akoze vy mi nechcete pomoct, tak vas kaslem! Alebo minule mi pripadalo, ze spolu vazne len stracame cas a ja som beznadejny pripad, tak som jednala rovnako. Ale ak ma vyrazi, budem nahrana.
salon, myslim, ze problem s autoritami mam, ano. Ale ona mi ako autorita nepripada. A za pravdu som rada, pretoze otvorit oci potrebujem v mnohych pripadoch ako sol.
Ci ta nahodou nevytaca to,ze ti vravia pravdu? Nemas nahodou problem s autoritami? Alebo zeby si sa bala vyjadrit svoje skutocne ja?
Ahoj,možem sa ťa spýtať na vek? ďalej by ma zaujímalo ako dlho k nej chodíš, ako často a ako prebieha tvoja terapia. A kedy reaguješ tak impulzívne, keď ti čo napr. psychologička hovorí? akože ti dohovára v niečom a vtedy ju pošleš niekam?
Takýmto nárazovým reakciám postupne zabrániš tak, že budeš jedávať jedlá, ktoré plynulo uvoľňujú cukor do krvi a do mozgu. Zároveň potrebuješ dostatok minerálov a B vitamínov na optimálnu činnosť mozgu a nervového systému.
Toto všetko získaš z neobrusovaných obilnín. Jedz ich asi 50 % dennej stravy vo forme kaší, placiek, halušiek, cestovín atď. Obilniny ako ryža natural, pšeno, pšenica v celých zrnách, ovos, kukurica, pohanka ti dodajú kľud, vyrovnanosť a zabránia tvojej prudkosti v myslení i správaní. Zbytok jedálnička doplň domácou zeleninou, strukovinami, ktoré ti dodajú tiež plynúcu energiu a semienkami.
Vyhýbaj sa cukru /jednoduchému/, a všetkým jedlám a nápojom, ktoré ho obsahujú, ďalej chemicky upraveným jedlám, povzbudzujúcim a aromatickým jedlám a jedlám z tropických oblastí.
