Zdravim,
Zacinam mat dlhodoby problem s fungovanim v partnerskych vztahoch. Vzdy ked sa v mojom zivote objavi potencionalna partnerka, po chvili dostanem najhorsi pocit aky som kedy zazil... dalo by sa to opisat obrovskou uzkostou, ktora ma vyradi z bezneho fungovania. Potom vzdy ukoncim tento zacinajuci vztah, lebo nedokazem zvladnut tieto pocity.
Viem ze nam niekedy telo dava najavo takymito pocitmi, ze nieco nerobime spravne, ale tu to nechapem, vsetky tie zeny boli uzasne a vedel by som si s nimi predstavit cely zivot (aj ked niekedy to skoncilo rychlo a nemal som zas taku velku moznost na spoznanie, tak je to tazke tvrdit). Casto mi to pripada ze sa potom citim zviazany a neschopny fungovat inak ako osamote. Bojim sa ze zahadzujem sance na skvele partnerky.
Nema niekto podobne skusenosti? Dakujem
Uzkost z potencialneho vztahu
o intimite som pisal ja na margo toho co pisala nefritova a len ako moznost.
co sa tyka teba. co sa podla teba meni "ked sa to zacne podobat na vztah" ?
Liecba je jednoducha: Uvedom si, ze ak sa nespamatas, tak skapes sam a ze si riadny somar, lebo inym chlapom dobrovolne prenechavas uzasnu zensku, ktora mohla byt tvoja.
moja panicka porucha tu bola par rokov dozadu, myslim ze som to v pohode zvladol, len tie stavy clovek asi nezabudne, tak v pripade nejakej krizy ma to poriadne zasiahne
a ja nemam strach ist na rande, stretol som sa s velkym poctom zien, mam dost kamaratov, fajn vztahy v praci... len ked sa to zacne podobat na vztah, zlaknem sa
taktiez si nemyslim, ze by som mal problem hovorit o svojich intimitach... je to divne, ja som divny... vacsinou veciam dokazem rozumiet, ale toto ma nici
nie je psycholog ako psycholog. aj na to treba mysliet. a druha vec je ze Troan pise o uzkosti alebo dokonca nejakych priznakoch panickej poruchy. takze tie priciny treba jasne rozlisovat. lebo ine je ked mam v pazi a ine je ked sa bojim.
a "sa obavam narusenia mojej suverenity" mi znie dost nejasne a hmlisto. co to znamena ze si taky typ cloveka ? ako pisem, nie je psycholog ako psycholog, aj na to pozor. viem si predstavit ze niekto kto sa obava narusenia jeho suverenity sa inymi slovami boji druhemu otvorit, bojisa intimnejsieho vztahu. a partner to s nim potom ma tazke lebo k partnerskemu vztahu prirodzene patri intimita (a nemyslim len telesna, intimita ako blizkost) a to ze sa jeden druhemu otvoria. ked vsak niekomu psycholog povie "no to vy ste taky typ" tak taky clovek tazko na sebe popracuje lebo ved v podstate niet na com, je to raz dane taky som... povedal psycholog...
no tak jedine chod k psychologicke, vravis ze mas uzkostnu poruchu, beries aj dake lieky ako xanax etc. alebo nie? mozno si daj len nieco na upokojenie kym pojdes na rande, nech nemas tie zle pocity. ale tam bude hlbsi problem a ked sa chces citit komfortne pri tych babach, tak to musis vyriesit
len ja by som ten vztah chcel, vzdy som tuzil niekoho mat, lebo sa citim osamely (mozno niekde tu je pricina... nasilu chcem kompenzovat zle vztahy s rodinou)
neviem ako sa zachovat k terajsej zene s ktorou som v kontakte, je uzasna, ale neviem ako prekonat tie zle pocity... zasa utiect? to som uz velakrat spravil a vzdy ked najdem niekoho noveho tak sa vsetko opakuje, cize ma to este viac depta
potrebujem zistit ako premoct toto... cele dni iba spim aky som zdeptany, nieco so mnou je fakt zle
no robit sa s tym da asi to, ze a) sa budes jednoducho obmedzovat (co ti ale dlho nevydrzi) alebo b) ze proste stretnes svoju spriaznenu dusu, ktora bude z rovnakeho "cesta" ako ty (ved ked to tak citam, tak len tu sme styria tusim, takze tam vonku ich bude isto viac :D ), alebo c) na sebe pracovat a posuvat si tie hranice svojej osobnosti.
u mna to je to, ze si musim najst dostatocne velky vnutorny motiv. a vzdy plati, ze najprv musis byt ty stastna a spokojna sama so sebou a az tak najdes vhodneho partnera a nie ze cakat, ze ta stastnym spravi ten druhy, avsak vacsina ludi presne z tohto miesta pristupuje ku vztahom a preto su na sebe zavisli a pridu si nekompletni bez vztahu. a toto ma tiez vedelo vytocit, ked mi chlap povedal, ze som na neho zla a chladna a studena atd, lebo som nechcela nase "kamaratstvo" posunut, ja nie som zodpovedna za jeho stastie! za to je zodpovedny len on sam a nikto iny a ked to prenasa na niekoho ineho, tak je to preto, lebo nema sulad sam so sebou. (ten exkamarat ma inak uz dieta a rodinu, cize az taka nepostradatelna som pre neho nebola :D)
Nefritova, dakujeme za prispevok, hlavne, ze si nam objasnila postoj psychologa. to sedi aj na mna, uz je to jasnejsie. este tak zistit, co sa s tym da robit a bude mozno aj dobre..
aj ja to mam. ale u mna to ma celkom konkretne priciny. ak len platonicke to je, ok, moze byt, ak chce daco viac, tak utekaaaaam. a moze byt ten clovek super, moze byt aj pre mna pritazlivy...
no isto sa s tym da nieco robit, ale otazka je ci vobec chces? lebo ja si poviem, ze hej, chcem vztah uz konecne teda, ale mam pocit, ze moje vnutorne motivy nie su dostatocne, napr. vobec ma nelaka ani mat deti, zakladat si rodinu. ja by som chcela nejakeho velmi nezavisleho partnera, s ktorym sa budem vidat napr. len cez vikendy (aj to nie je vsetky), aj by mi vyhovoval vztah na dialku, ci tyzdnovky, aj len parkrat za mesiac...
inak mne psycho povedala, ze ja sa obavam narusenia mojej suverenity a mam prilis definovane osobne hranice a celkovo som taky typ cloveka, co sa asi nepotrebuje urcovat cez ineho cloveka. no to je fakt, ja som bola vzdy taky typ, ze som si isla svoje a ludia ma skor vyrusovali akoby som mala potrebu ich vyhladavat. ale pritom mam par velmi dobrych priatelov, celkovo vobec nemam problem nadvazovat konktakty, ale tam sa mi paci, ze si mozem urcit od-do, co sa pri partnerovi neda, ten je pri nas "stale".
Inak už som si myslela že som jediná čo má takýto problém. Nikto v okolí to nechápe, vždy si to vysvetlia nejak po svojom, - že som vyberavá, náročná.
