Ahojte. Bývame v panelákovom byte, ktorý je nám trochu malý :-) Môj svokor zomrel a svokra žije druhým rokom sama vo veľkom dome. Začína sa hovoriť o tom, že by sme tam mohli ísť bývať my. Dom už pýta investíciu, ale je pekný a záhrada tiež. Finančne i pracovne je to pre manželovu mamu udržať ťažké. Problém je v tom, že sme z núdze jeden čas bývali spolu a museli sme doslova utiecť, keďže je to nepríjemná osoba, ktorá si rada vymýšľa, klebetí, ľutuje sa a hysterčí. Okrem toho uhýba, keď sa hovorí o tom, že by sa to malo dať všetko na papier. Manželov brat tvrdí, že sa do toho nechce starať, ale ja nechcem ísť zo svojho do cudzieho a nakoniec sa môže stať, že budem musieť dom predať a dať polovicu z našej driny švagrovi. Som na vážkach, na jednej strane dom, na druhej celé to okolo. Manžel nie je konfliktný typ, viem si predstaviť, že by dom prepísal na brata za "doopatrovanie". Neviem ako reagovať, čo je správne a čo nie... Ako sa rozhodnúť, aby som sa nedostala do kaluže z ktorej nevyjdem nielen ja, ale ani naše deti. Dopredu ďakujem za názory.
Dom, ale so svokrou...
no a potom to dopada tak, ze stary clovek je sam a dom chatra, namiesto toho aby sa ludia rozumne dohodli a rozhodli.
Tak ono to tak vyznieva - vypočítavo. To je na tom najhoršie, lebo sa začne operovať s citmi a tam je každá rada krátka. Môj svokor chcel napríklad prepísať polovicu domu na môjho manžela a svokre navrhol, že na švagra, ale to okamžite odmietla - hystericky, že to nikdy neurobí, že by ju dali chlapci do starobinca. Tak sa to ututlalo. Švagra to ani nenapadne, keď sme sa o tom bavili, povedal, že postavil preto, aby mal súkromie a nebol s rodičmi. Samozrejme, že aký sme ľudia, starého človeka by sme chceli hnať z vlastného domu. Taktiež mal poznámku, že kto jemu vráti, čo investoval do rodičovského domu - prerobil kúpelnu a dal vystierkovať dve izby, plus tam aj parkety.
asi to bude zniet hnusne vypocitavo ale pred nastahovanim v prvom rade doriesit vlastnictvo. Nakoniec mozte prist aj o dom aj o peniaze. No a co tak z ineho uhla, preco si teda svagor nevezme svokru/mamu k sebe, dom sa nepreda, peniaze sa nerozdelia na polovicu a vy si nekupite nejaky vlastny domcek?
Biela Kobra - Ty si mi to teda povedala na rovinu :-) :-) To je pravda, môže sa dožiť aj 90 rokov :-) O prenájme záhrady sme uvažovali, ale robiť na cudzom, dochádzať tam a vlastne nemáš čas sa potešiť z toho výsledku, lebo tam chodíš len makať. Kopu známych to tak robí... Po pár rokoch, keď to dajú do poriadku, ich pošlú majitelia preč. To by ma nemotivovalo... Vieš, stále mi to príde také, že by som mohla mať takú možnosť, ale má to toľko rizík. S manželom o tom ešte takto nehovorím, neviem, čo by som povedala, keby ma postaví pred priamu otázku. Aj on si ale privykol mestskému životu, či by sa mu chcelo makať tak ako za mlada (má 42) neviem. Fakt, je, že keď sa švagor oženil, dali si veci hneď do poriadku a svokra nakoniec - pod rôznymi zámienkami- skončila v jednej izbe. Nám vtedy ledva jednu vyčlenila, pritom je dom 5 izbový. Teraz sme tam nedávno boli a keď som na to pozerala - na jednej strane taká dedinská pohodička, na druhej to strašne chátra, ma pochytila taká nostalgia. Ako by sa to dalo ešte zachrániť. Za pár rokov to bude finančne brutálne.
Slobodná - veď toto sa bojím. Že je to nevysporiadané a nakoniec ľudia sa prejavia hocijako. So švagrom máme dobré vzťahy, ale tiež mal pár poznámok, ktoré ma zarazili. On býva pár domov od svokry, stretávajú sa v zásade bežne. Určite má k nemu iný vzťah ako k nám. Ona si dosť od môjho manžela sľubovala a berie to tak, že som jej ho odlákala do mesta. Teraz to tak nedáva najavo, lebo je rada, keď tam prídeme. Kamarátky nemá žiadne, kvôli povahe. Tak je vlastne sama.
Je jedovatá a hašterivá a má 67? Tak to ťa môže čakať ešte 20 rokov jej nepríjemnej spoločnosti. Mysli na to, že ako telo chradne a slabne, tieto vlastnosti sa vyostrujú. Skoro všetky lieky na vysoký tlak (čo berie veľa starších ľudí), na srdce, majú ako vedľajší účinok zmeny nálad, zmeny osobnosti, paranoju atď. Takže si to v tej záhradke nemaľuj, ako svokra bude starnúť, bude to len horšie. Ak chceš mať pokoj v prírode, radšej si kúpte alebo prenajmite záhradku s chatkou v blízkosti tvojho bydliska, budeš mať kam chodiť na víkendy, nepôjdu ti tak na nervy steny bytu a budeš v styku s "rodnou hrudou".
Je tam nevysporiadane vlastnictvo, na to pozor. Sama si poznamenala, ze do toho vrazite peniaze a nakoniec ked bude domcek opraveny, si na to svagor moze narokovat. Ludia su svine ak ide o majetok a peniaze a to aj surodenci. Starsi ludia sa malokedy zmenia tak ako by si si zelala. Nie je tam medzi vami ziadny vztah. Ja viem, tiez potrebujem prirodu aj zahradu ale nie za cenu vlastneho kludu. Lebo presne ako pises, tam sa mas zrelaxovat. Nuz rozhodni sa ako uznas za vhodne, ja ti mozem poradit len z vlastneho pohladu.
nechce vas tam z egoistickych dovodov, pre seba?
kvoli zahradke by som tam nesla
privysoka cena za zahradku...
niet nad pokoj v dusi a privatnu sferu, do ktorej ti nekafru ini a zvlast tieto charaktery
Ak ju niekedy vidíš raz za 3 mesiace, tak sa ti môže zdať, že sa zmenila, ale väčšia pravdepodobnosť je, že vám budú vadiť rovnaké veci ako predtým. Keď budú chcieť ten dom pre švagrovho syna, tak vás budú musieť vyplatiť, teda tvojho manžela. Je to veľká zmena. Radšej zober deti na týždeň k svokre v lete a vyskúšaj si to tam. Po týždni ti určite začne liezť na nervy a ak nie, pretiahni to na 2 týždne. Vážne by som do toho nešla po mojich skúsenostiach. Radšej menší byt v meste a sami. Môžeš chodiť svokre pomáhať cez víkend na záhrade, nie je to tak ďaleko.
Takže to bude s ňou len horšie ? :-(
