Existuje u nás odborník ktorý sa zaoberá dospelými detmi alkoholikov ? Existuje nejaka skupina týchto ludí ktorí sa stretávajú ? Je tu niekto dospelé dieta alkoholika ?Jedná sa o ludí ktorí vyrastali v dysfunkčnej rodine kde jeden alebo obaja rodičia boli alkoholici a teraz sú dospelí ale ich majú nejake následky ktoré si so sebou nesú v dospelosti. Niektoré zahraničné výskumy dokonca hovoria o podobnosti s posttraumatickou stresovou poruchou, čo je porucha ktorú majú ludia po desivých zážitkoch, katastrofách, alebo aj vojaci ktorí sa vrátia z bojísk.
Dospelé deti alkoholikov
Ahojte, tiež som v podstate dospelé dieta alkoholika(kov).
moje momentalne stavy som popisal v tejto téme- www.zdravie.sk
Ale velmi strucne povedane. Otec nebol zly pokial nepil, ale z prace prisiel skoro pravidelne ozraty a robil doma vsetkym zo zivota peklo, pravidelny krik, plac, obcas bitka bezdovodu. najviac si to odnasala mama a starsi brat, pokial este zil. vzdy som sa snazil maminu chranit ako maly prcek a utesovať, ale vacsinou som bol vzdy niekde skovany od strachu, az zaspal som vyliezol a isiel za mamou. Ked som mal 12 rokov zomrel moj starsi brat mal 18 rokov- utopil sa. A kde bol otec? ozraty v hospode, tam ho zevraj nasla policia, lebo vtedy som bol u starych rodicov na prazdninach a mamina na operacii. To bola velka rana pre vsetkych, teda hlavne pre mna a maminu. odvtedy som bol este viac uzavrety a nesmely, hamblivy, strachopud a pod.koncil som zakladnu skolu, na strednej sama psychicka sikana, ale nejako som to prezil, sak doma som mal otca. otec isiel do dochodku tak to bolo lepsie. otec sa chcel vzdy aj vela krat vesať aj v nasej detskej iizbe, to vsetko na mna vplyvalo. od bratovej smrti som pochoval vsetkych blizkych , v podstate kazdy rok dva niekoho koho som mal rad z rodiny. dedkovia babky, ujovia, teta a uz mi nezostal nikto, len moji rodicia, ktory bohuzial podlahli alkoholu, a kedze som velmi citlivy a rodinne zalozeny nechcel som ich stratit a staram sa o rodicov uz 3 roky, sam a uz nevladzem. Otca mi uz nejako luto nieje ale maminy velmi, lebo viem co si vsetko pri nom vytrpela a nakoniec ju stiahol k alkoholu a bohuzial nebola zvyknuta a rapidne to zasiahlo mozog u obidvoch naraz, a ja sa snimi len trapim a neviem ako z toho vsetkeho von, co mam robit, ako sa dostat z tazkej depresie, z myslienok na smrt, z bezcielneho zitia :(
ahojte, ja chodim do al - alonu a odporucam vsetkym, su tam sice viac starsi ludia, ale je skvele pocuvat tie pribehy a uvedomovat si vlastny zivot a robit "kroky", osobne mi pomohla viac DDA skupina citim sa tam viac doma, jedinne co lutujem, ze som tuto skupinu nenasla skor mozno by som predisla problémovému manzelstvu... co uz, tiez odporucam tym co "citia zmätok" knihu - poruchy pozornosti v detstvi aj dospelosti - Hallowey a Ratey su tam skvele pribehy, mnohi ludia piju lebo su "hyperaktivny" a spolocnost im nici sebavedomie bo su ini.. resp. v minulosti socik nici takýchto ludi a preto piju a prenasaju to na deti. Nevedeli sa branit. Verim, ze pomoze. Zelam vsetkym vela stastia v zivote a nezabudajte kazda zla skusenost nas robi silnejsimi :) len je to tazke zvladnut sam, preto su skvele skupiny ludi co prezili to co vy. Psychológovia co to neprezili vam pocit istoty a porozumenia nedaju, mozu vas len vypocut a nasmerovat, ine nie.
Ahojte, ak mate zaujem o DDA skupinu napiste mi email na stanka848@gmail.com napisem Vam kontakt na ludi co sa tomu venuju.
Takisto patrim do tejto skupiny ludi. Dosledky, tazko povedat ci len z tohi je to vsetko co ma poznacilo. Ale vo vseobecnosti alkohol nenavidim, ani ludi co piju, spolocnosti ktore piju, tym sa vyhybam. Mam hned predsudky voci ludom ktori maju radi alkohol a vedia sa bavit. Ostane moje vlastnosti: ludi moc nemam rada, nedoverujem im, som chladna, nemam ani vztah k detom. Proste ludom ako takym.
Uz niekolko rokov po skonceni tychto patalii ktore trvali nejakych 17 rokov a vela krat hrozilo ze skoncim na ulici, v decaku alebo v truhle zistujem ze vela krat neviem ako sa spravat medzi ludmi, citim sa ako ryba na suchu, slon v obchode s porcelanom, zmateny, neisty, ludom neverim, ale tuzim po ich prijati a kontakte. Obcas ich nenavidim. Neviem co je normalne, tie drobne nuancie. neviem sa uvolnit, za vsetko vinim len seba aj ked objektivne by som v urcitych situaciach mohol vinit druhych.
Niekedy paradoxne chcem aby som bol v tych podmienkach v ktorych som vyrastal, v ktorych viem fungovat, ktore tak dobre poznam. Aj ked boli ake boli. Rodina sa izolovala, problemy sa tajili takze som navyknuty citit s izolovany od spolocnosti aj ked som obklopeny ludmi ktori sa ku mne spravaju normalne. Citim sa cudzo, nepatricne, iny. Obcas si zelam aby nastal chaos, nasilie, neistota, nepredvidatelnost, necakane prudke zmeny z pokoja do uplneho nasilneho hororu. Tam viem ako sa spravat, tam som sam sebou. Ked som v takych situaciach bol citil som sa lepsie, aj ked urcite napatie som citil samozrejme, ale bolo to take zname, familiarne. Niekedy mam az nutkanie to navodit, nie nasilie, nechcem ublizovat ani aby mne ublizovali, ale chaos, alebo taky napaty chaos. Chaos mam rad, v chaose a nepredvidatelnosti sa citim fajn.
Mam pocit ze sa toho asi nikdy nezbavim. Neviem co s tym. Ma s tym niekto skusenost ? Nemusi byt rovno dospele dieta alkoholika.
Ziadny psycholog mi nikdy nepomohol. Vzdy tu minulost tak nejak prehliadali. Aby som ich zhruba odcitoval "no tu pricinu uz pozname, vieme preco ste taki, ale sustredme sa na to co teraz. hrabat sa v minulosti vam nepomoze". Tuto noc som mal po mesiacoch zase nocnu moru.
Ja som - uz mam 45 rokov. Detstvo total rozbite, bitky, bieda, hlad, vyhadzovanie v noci z domu zo spanku a postele do snehu v pyzame, vsetko doma rozbite, jedna tabula skla na okne aj to prasknuta a prelepena paskou, zima, mamin druh ma skoro vyhodil cez okno, musel som odist z VS - normalne mam zimomriavky ked to sem pisem. V 18 odchod z domu a odvtedy som sa pretlkal sam. Mama zomrela minuly rok na rakovinu, ani som jej nebol na pohrebe, kedze som ju ani nenavstevoval. Nehcapem, preco sa na nas takto pomstila - sme 5 deti, kazdy navzajom nevlastny. Vsetci ostatni dopadli velmi zle - basa, alkohol. Ja jediny najstarsi som dopadol ovela lepsie ako mnohi ludia (kamarati, spoluziaci) z uspesnych rodin. Ja som uzival antidepresiva Seropram 2 roky, to ma z toho dostalo. Vediem pokojny kludny zivot. Mam jedinu manzelku cely zivot, ani som nic ine nemal so ziadnou inou, ona je uplne super, podnikame, mame celkom velky majetok, ale nesnazime sa o to, samo to nejako prichadza. Mame jedno dospele dieta. Podla mna je zaklad si urobit sam sebe kludny rodinny zivot a dat tomu prioritu, ostatne pride samo. Niekedy rozmyslam, ze ci som toto dostal za odmenu za to vsetko utrpenie alebo je to moja zasluha, ze nerobim blbosti a vazim si aj malickosti. Ostal som skromny, napr. aj napriek tomu, ze by som si mohol uplne bez problemov dovolit luxusne auto, znackove veci atd., tak si to neviem uzit, necitim sa tak dobre. Ostal som skromny, setrny (ale iba voci sebe), co mi manzelka niekedy vycita, ze si neviem dopriat, hoci s tym nemame financny problem.
Existuje skupina DDA - Dospelé deti alkoholikov a ambulantné krízové centrum Otvorené srdce
S tym co sme prezili v detstve sa neda nikdy vyrovnat.Yiez som dieta alkoholikov uz davno dospele a poznacilo ma to.Som proste ina.Hlavne ta nedovera v ludoch upodozrievanie bojim sa neistoty to mi robi najvacsi problem v zivote.
Je tu niekto kto sa s tým nejak pozitívne dokázal popasovať ? Lebo ja už meliem z posledného. Asi si to plne neuvedomujem ale vlastne sa dá povedať že mám už dosť dlho depresívne obdobie a zhoršuje sa to. Nič sa mi nedarí, na čo siahnem to pokazím, obrazne aj doslovne v akejkolvek oblasti života. Proste nič. Ludia ma majú v paži alebo so mnou jednajú ako s nejakou handrou. Mám už toho dosť. Dokonca som bol zalúbený a zistil som že tá osoba ma má v paži a len sa so mnou hrala. Ja aj bez toho mám problém veriť ludom a týmto sa tá nedôvera ešte prehlbuje. Potrebujem vidieť že to má ešte zmysel.
Dík všetkým za rady. Pozrel som si na webe aj tú svojpomocnú skupinu AlAnon. Pravdu povediac šiel by som do skupiny ale iba pod vedením odborníkov. Kedysi som jednu navštevoval, nebola však zo zameraním na dospelé deti alkoholikov. Viedli ju profesionáli s dlhoročnými skúsenostami ako s indiviuálnou terapiou tak skupinovou. Obaja sa vyjadrili že svojpomocné skupiny bez odborníka zo skúsenosti neodporúčajú. Má to svoje riziká ako napríklad že to môže začať viesť niektorí z dominatnejších členov skupiny a nemusí byť na to vhodný, alebo to môže upadnúť do chaosu. Nechcem krivdiť, možnože dotyčnej AlAnon skupine sa vodí dobre.
ad Kristína. Dakujem, pozrem na to. Kedže si mi odporučila knihu v angličtine predpokladám že vieš anglicky. Ja som našiel nejake videá od tohto pána
www.youtube.com
Musím uznať že to o čom hovorí v tomto videu je velmi trefné. Má ich tam viac, musím si ich ešte pozrieť.