ahojte. Mám naozaj veľký problém, neviem sa jednoducho pohnúť ďalej. S priateľom sme spolu viac ako 6 rokov a nejake 2 sme zasnúbení. Ale ja si stále nie som istá. v minulosti sme sa často rozchádzali a schádzali. vždy som sa k nemu vrátila, neviem ani, či z ľútosti, lásky alebo zo zvyku a pohodlnosti. Potom mám relatívne kľudné obdobia ale vždy ma to dobehne a zasa začnem pochybovať.Naplánovali sme si svadbu na august. Okolie aj rodina o tom už vedia, navyše robíme v jednej firme a bývame v jednej dedine, viete si predstaviť ten strach z rozchodu. Nie som si nim istá. A sebou už vobec nie. som na dne, potrebujem radu, (asi aj psychologa) Veľmi ma to zožiera a upadám do extremnej depresie.
SOS svadba po šiestich rokoch - som z toho zufalá
plačko
Fleur-de-lis
ak by si si chcela prečítať jednu zaujímavú knihu, ktorá by vám mohla pomôcť v postoji jedného k druhému a zároveň teda aj komunikácii, a čoho výsledkom by mohlo byť oveľa menej hádok ale hlavne aj to, že by sa priateľ mohol začať snažiť, tak napíš na seba nejakú emailovú adresu. Kniha je ale v angličtine. V slovenčine mám len zopár poznámok, no tiež by mohli pomôcť. To aspoň tak pre začiatok.
To podceňovanie je hrozná vec. Ako je pochopiteľné, ak rpsote je založené na tom, že vidím, že sa nesnaží. Ale podceňovanie tomu druhému ešte viac zoberie chuť sa snažiť... Aj to také radenie, že čo by mal robiť. To všetko mu komunikuje, že sám nič nezvládne a potrebuje niekoho aby mu radil, aj keď si radu nepýtal. Tým z neho tiež robíš dieťa no a on sa potom ako dieťa správa ;) Taký bludný kruh. Každopádne má ženin prístup často veľký vplyv na to, čo muž dosiahne, aký je, či si verí, či sa chce snažiť... nepríde mi to hlúpe, skôr taký pekný príklad toho, že sa navzájom potrebujeme :)
Fleur-de-lis
ak by si si chcela prečítať jednu zaujímavú knihu, ktorá by vám mohla pomôcť v postoji jedného k druhému a zároveň teda aj komunikácii, a čoho výsledkom by mohlo byť oveľa menej hádok ale hlavne aj to, že by sa priateľ mohol začať snažiť, tak napíš na seba nejakú emailovú adresu. Kniha je ale v angličtine. V slovenčine mám len zopár poznámok, no tiež by mohli pomôcť. To aspoň tak pre začiatok.
To podceňovanie je hrozná vec. Ako je pochopiteľné, ak rpsote je založené na tom, že vidím, že sa nesnaží. Ale podceňovanie tomu druhému ešte viac zoberie chuť sa snažiť... Aj to také radenie, že čo by mal robiť. To všetko mu komunikuje, že sám nič nezvládne a potrebuje niekoho aby mu radil, aj keď si radu nepýtal. Tým z neho tiež robíš dieťa no a on sa potom ako dieťa správa ;) Taký bludný kruh. Každopádne má ženin prístup často veľký vplyv na to, čo muž dosiahne, aký je, či si verí, či sa chce snažiť... nepríde mi to hlúpe, skôr taký pekný príklad toho, že sa navzájom potrebujeme :)
plačko
no, či sa bude vedieť starat o rodinu, to neviem. Myslím, že aj hej. Deti miluje a chce ich.má už 31 rokov, túži po rodine. druhá vec je, či sa bude vedieť postarať po materialnej stranke. Má v ruke výučný list a prax v odbore žiadnu, chcela som, aby si urobil aspon maturitu,ale nie. Do zahraničia nechce ist. A to ma irituje, že ma holu riť, ale rodinu chce.
často mám pocit, že ho moc podcenujem.
A vo všeobecnosti sme zvláštne povahy,vieme sa milovať tak silno ako aj nenávidieť.ja som rodený nervák a on provokatér. Takže naše hádky sú nechutné...
Fleur-de-lis
a on vie o tvojej neistote? Ešte možno by ste mohli ísť spolu, existujú tuším aj predmanželské poradne, alebo proste jednoducho ako partnerská poradňa. Možno vám to pomôže vidieť váš vzťah objektívnejšie a lepšie zhodnotiť či spolu ostať alebo nie.
Fleur-de-lis
no hej, to je často problém, že človeka možno mať rád, dokonca by nám mohol byť skvelým priateľom, ale na vzťah buď daný človek nie je zrelý, alebo si povahy primálo sadnú.
A poznám viaceré čo išli do manželstva so strachom. Záleží aj od povahy... Predsa je to len rozhodnutie na život a jedna stránka je tešiť sa, ale vnímať to ako vážne rozhodnutie je tiež na mieste.
Koľko takých čo sa tešilo je už rozvedených... To nič nezaručuje...
Hmm, to že sa o nič ako keby nesnažil, to nie je dobré znamenie. Ale zas to nemusí byť nemenné.A možno má proste radšej jednoduchý život. Horšie ak je dôvodom lenivosť či nezodpovednosť. Máš aj strach či sa bdue vedieť starať o rodinu?
A prečo sa veľmi hádate? Ste obaja rýchlo vzplanúce povahy?
plačko
no,urobil pár hlúpstí, ktoré asi každú ženu upozornia- daj si s ním pokoj.odpustila som to, vrátila sa naspäť, ale nezabudla. A potom sú tu dalšie veci.iné ženy sa tešia pred vydajom a ja mám strach, či to s ním vydržím celý život. Hádame sa takmer každý den. Mám pocit, že ho mám za slabocha, kt.nič nedokáže. Zatial ani nič nedokázal, nemá bývanie, nemá perspektívu... a asi ani snahu. Na druhej strane ho mám veľmi rada a nechcem mu ubližovať
Fleur-de-lis
tak skús toho psychológa...
A prečo si si ním nie istá? Je to niečo závažné alebo nejaké nepodstatnejšie veci len sa cez to nevieš preniesť?
