Ktorého si vybrať?

dixit ďakujem :)
mám rada úprimné slová a máš pravdu,
už som si uvedomila, že mám dosť času, prehodnocujem svoje názory teraz skoro každý deň.. :D
budem s ním ďalej v kontakte, teda aj som, s tým druhým zatiaľ nie som vôbec, pretože chcem hlavne zistiť či mi naozaj bude chýbať a ku ktorému čo cítim, či niečo viac k jednému alebo k druhému...
ide proste ale o to, že ľahko sa hovorí, nerieš to..ale to nejde, pretože myšlienky mi nikam inam nesmerujú :D :/ sama si hovorím, že to nemôžem toľko riešiť,
ale už mi je lepšie :)

v 18 sa bojíš byť sama? :) práveže je dôležité, aby človek vedel byť aj sám. spoznať sám seba a svoju hodnotu, vedieť fungovať aj ako samostatná jednotka a nie skákať zo vzťahu do vzťahu, až už ani nevie, kým vlastne sám je. iste, predstava, že by som bola sama CELÝ ŽIVOT, je už desivá aj pre mňa, ale v 18 ti nijako neublíži, ak budeš "sama" = bez chlapa, pracovať na sebe, venovať sa svojmu vzdelaniu, osobnému rozvoju atď.
veď s tým "američanom" si kľudne ďalej píš, ale neber to ako nejaký záväzný smrteľne vážny vzťah, normálne buďte v kontakte, ak by bola šanca, že budete môcť byť spolu častejšie, tak potom uvidíš, či by z toho mohlo byť aj viac, ale teraz by som to byť tebou neriešila. a vôbec, trochu sa uvoľni - lebo už aj tie podmienky či predstavy, že chceš založiť rodinu pred 30 a predtým s niekým aspoň 5 rokov chodiť - to je všetko fajn, ale aby sa ti potom nestalo, že napr v 22 s niekým začneš chodiť a že to nie je to pravé orechové zistíš povedzme až po 4 rokoch - a čo potom? nebudeš sa báť rozísť sa s ním? lebo budeš mať pocit, že už "nestíhaš", že už si nikoho lepšieho nenájdeš, že to musíš risknúť s týmto, hoci ti až tak nevyhovuje, ale lepšie ako byť sama atď...

viem že to beriem vážne, som dosť emotívna, takže asi to bude aj tým, na druhej strane jednoducho rodinu by som si možno chcela založiť pred 30 (možnože neskôr neviem)...ale rozhodne s človekom ktorého dobre poznám a ľúbim, nie po 2ročnom vzťahu a podobne, ale aspoň 5ročnom...
problem je že ja som na oboch citovo naviazaná, nechcem ani jedného zbytočne ťahať za nos/ namotávať.. aj preto som ten 1 apol ročný vzťah ukončila... lenže teraz ako skypujem, jednoducho cítim k tomu druhému silné city.. nevem si predstaviť že by som s ním nekomunikovala vôbec a len čakať a čakať čo sa v mojej hlave porobí... ? :/
ale som v pochybnostiach či by som takýto vzťah zvládla..
a presne, možno stretnem niekoho 3teho..
alebo problémom je to, aká celá som, dáka rozpoltená..lebo momentálne si neviem ani predstaviť že by som zase mala byť hneď zadaná (napr. s tým v usa) až do konca života... veď to je asi normálne keďže mám len 18.. ale keď si predstavím byť sama, tak som smutná a bojím sa.. ale ani neviem čoho. :/
...potrebujem psychiatra? :DD :P

máš iba 18. Ako chceš byť s druhým týpkom, keď je v Amerike? Berieš to strašne vážne, akokeby si už zajtra chcela mať deti a starať sa o rodinu a ty si hneď teraz musíš vybrať s ktorým chlapom. Nechaj to plynúť a možno ti do cesty príde niekto tretí. Môžeš byť v kontakte s druhým týpkom, ale neupínaj sa na to, že je to jediný chlap s ktorým môžeš byť.

Tak ak si nevies s tym prvym predstavit rodinu tak asi nie je idealna moznost. Ten druhy ak je zodpovedny a vies si s nim predstavit buducnost v amerike vyzera celkom fajn :) len musim mat istotu ze tam neprides a neokasle ta za par tyzdnov a neostanes v zahranici sama ;)

Aj nad tým som premýšľala..
ale zostať na slovensku asi nechcem tak či tak
+ ďakujem za názor

Asi ani jedného ... prvý je nepoužiteľný bez debaty a ten druhý je v amerike - jedine, že by si bola ochotná odísť za ním a začať tam s ním žiť.