urobila som dobre?

emma:neviem, čo by chcel preberať,ale záleží na tebe, či si rozhodnutá a chceš si ho "zatiaľ" ponechať aj so všetkými mínusmi,alebo si si istá, že potrebuješ konečne začať nejaký perspektívny "normálny" vzťah, čo ti aj niečo dá...a nie sa stále v tomto rýpať.Ja -ale to hovorím za seba-by som na to stretko nešla a mám dôvod.Chodila som s človekom 2 roky a z toho rok mal popri mne ešte mladšiu slobodnú babu a všetci traja sme o sebe vedeli.On s tým chcel skoncovať,myslím s tou nerozhodnosťou, tvrdil, že chce mať normálnu rodinu,len mu to akosi prerástlo cez hlavu a nechcel ani jej ublížiť.Nasťahoval ma k sebe aj s mojím dieťaťom!!! vraj má jasno.A ja blbá som mu uverila a ani nie za dva dni som ho zasa stretla pred jej domom.Vyhľadával ju a to , čo vravel ráno mne, večer hovoril jej.Neustále niečo potreboval "doriešovať"-jednoducho slaboch, čo nieže nevedel ,čo chce, ale chcel aj jedno aj druhé.A ja hlupaňa som do toho dovolila zatiahnuť aj moje dieťa!!!Okamžite som si našla byt a do dvoch dní som bola preč.Chodil za mnou ďalšie mesiace,vraj urobil chybu a musíme to prebrať, otravoval ma denne, normálne som bola zničená, unavená a taká ohlúpnutá, že som sa skoro k nemu vrátila.Cítila som sa v tej dobe veľmi osamelá a bála som sa, že si už nikoho nenájdem.A to som chudučká kočka, žiadna špata,mám VŠ a on bol tučko, bez školy,ktorý videl svoj život iba cez plný tanier, a rád si tiež vypil.Jeho život bol len užívať si a lietať na drahých autách.Neviem prečo som sa tak veľmi podceňovala...Myslela som, že sa mi skončil celý život, že budem navždy sama a teraz ? ...sa na tom smejem.Našla som si perfektného muža, robí pre nás všetko.Bola som hlúpa a naivná a najväčšia chyba bola, že som nedokázala s tým hneď seknúť a povedať NIE, stále som sa k tomu vracala,pripúšťala si, že sa to nejako zmení k lepšiemu.Omyl!On sa oženil, vzal si tú druhú a z času načas si nájdem sms, že je nešťastný, a že sa zle rozhodol a bla bla bla.No chudera....ona v tom s ním pláva naďalej.Ja nie...mám bábo, super rodinu a nepotrebujem sa v ničom donekonečna rýpať a vŕtať.Som happy.Asi tam nechoď...tie problémy sa len tak nevyparia, on chce späť len svoje pohodlie a teba ako hračku, ktorá bude musieť všetko tolerovať.Určite stretneš normálneho partnera...lenže nie keď budeš "citovo zadaná".

Vies,ono kebyze stretnes dobreho partnera radsej slobodneho a bez zaveskov,mozno by to bolo jednoduchsie,to urcite.Ale zaruka neni.Niekedy su chlapi,co sa sklamu,lepsi partneri,lebo si viac vazia,ked maju dobru parnerku s pochopenim.To,ze sa muz so zavezkami sklame a nie z vlastnej viny sa rozide s parnerkou,alebo opacne,zena sa sklame s partnerom,tiez nie z vlastnej viny,ludia nejak tychto ludi odpisuju.To sa mi zda dost nespravodlive.Aj oni maju predsa narok na novu lasku a zacat novy zivot s niekym koho maju radi.To predsa neznamena,ze ked sa raz rozisli s partnerom a odisli od deti,ze budu stale odchadzat!Vsetko sa da pekne vyriesit,ide len o porozumenie a samozrejme o starostlivost o deti.Ale zivot moze byt rovnako pekny aj s partnerom z rozpadnuteho vstahu.Ako som uz povedala,zaruka neni nikde,uz je to len na tych dvoch.

zizi: ja praveze ani nehladam chlapov, vzdy to prislo nahodne ale zatial som nemala ziadny normalny vztah, uvazujem ci som ja normalna alebo som len natrafila na nenormalnych chlapov. Ozaj dnes sa mi ozval ten moj uz expartner a chce sa so mnou stretnut a este sa o tom porozpravat.

Emma:Čo si šiši? Prečo by si mala byť sama...Si mladučká a chlapov je ako dreva.Základ je, nehľadať nasilu.Ono si ťa to nájde samé.Ja som mala blbé prvé manželstvo a ostala som v 23 r.s trojročným synom radšej -dobrovoľne-sama a v 27 r. som si našla fajn chlapa.Vzali sme sa, máme bábo, sme spolu 5 rokov a je to úžasné.Tiež som mala pocit, že ma nikto nebude chcieť a prišlo to zo dňa na deň a bolo to veľmi romantické.A stále je...

dakujem za pochopenie zizi, nikdy by som nerozbila nikomu manzelstvo a aj v tomto vztahu som vzdy bola rada ked isiel domov za svojimi detmi. Tridsiatku este nemam, zatial len 24 ale problem je aj tak najst niekde normalneho chlapa, uz som to radsej vzdala. Snad som urobila dobre tak ako som urobila aj keby som uz mala byt cely zivot sama

bylinkárka: ty si asi nepozorne čítala...ona si ho našla, keď už žil sám....a podviedla ho jeho manželka, takže asi tam by mali smerovať slová o kradnutí rodičov...nie vždy je na vine chlap, aj keď z dvoch tretín prípadov určite.Nikoho nikomu nekradla....a niekedy je pre deti oveľa lepšie, keď sa rodičia oddelia, akoby sa mali vadiť a vyčítať si čokoľvek pred deťmi.Vieš si predstaviť, ako on chodí domov z roboty, v hlave má stále ako si ona užíva s iným? No určite by nebol v pohode, ani kľudný a sústredený otec.Skôr či neskôr by vybuchol...a prečo by to tie decká mali prežívať.Každý človek má právo rozhodnúť o svojom živote.On sa detí nevzdal, môže sa im venovať aj s nimi tráviť kopec času aj keď s nimi nespáva v jednom byte.Tu išlo o to, či to dá nejakú perspektívu emme a či jej to za to stojí,keby mala tolerovať všetko to, čo si napísala v tých bodoch.Mne osobne by vadilo, keď by v dnešnej strašnej dobe,keď sa snažíš zarobiť pár korún na aký taký život, by som mala (čisto sebecky) "vyhadzovať" peniaze, ktoré môžem odložiť vlastným deťom, niekomu pre mňa cudziemu...nie je to fér .z pohľadu emmy.Dobre urobila,je to časom veľký tlak na vzťah, lebo z lásky sa žiť nedá.A určite si niekoho voľného nájde aj keď má už 30.

ahoj emma111

ak dovolíš, na úvod. Neviem koľko máš rokov, ale ak máš okolo 20r. tak nebanuj, banovať by si môhla ak by si mala 28 r.Vtedy je už problém nájsť vhodného partnera do života, pretože skoro všetci správny chlapi sú vychytaní. (sory za pravopis) Musíš si položiť jednu otázku čo vlastne vživote chceš dosiahnúť?
Predpokladám, že si chceš nájsť vhodného partnera s ktorým si neskôr založíš rodinu a budeš chceť byť šťastná, tak nestrácaj čas a hľadaj pre seba vhodného muža. A on ním učite nie je. Deti potrebujú otca, tak prečo im ho berieš.? Vždy som odcuzovala také ženy, dievčatá,ktoré kradli mužov iným ženám a deťom otca. Určite sa každej z nás v živote stalo to, že sme sa zaľúbili do ženatého muža, tým pre nás bol ešte aj príťažlivejším, aj mne osobne sa to stalo. No už vopred som vedela, že je to len na chvíľku. Bolo to ako zakázané ovocie. Na jednej strane mi sním bolo dobre ale na druhej strane to k ničomu neviedlo.
Z tvojej sránky je to len zvyk.Skús si zamyslieť rozum nad niečim iný, nájdi si niečo čo ťa bude zamestnávať aby si nad ním nemyslela. Čas je najlepším liekom.
Vzťah zo ženatým mužom nikde nevedie, pretože aj keby si sním zostala, tak:
1) keby si ťa zobral videla by som tam aj finančnú neistotu . Neskôr, po čase by časť vášho spoločného zárobku išiel na alimenty.
2) deti by ho preto znenávideli
3) dokonca by si aj ty osobne môhla mať z toho problémy, a čo tvoja rodina? nemali by pocit, že ty si tá ktorá rozbila inú rodinu, aj ked nie momentálne šťastnú...Možno ich vzťah sa ešte dá zachrániť.
4) ak by ste mali spoločné dieťa, ako by sa ono na to dívalo?
5) nezabudni, že ak opustil alebo by dokázal opustiť svoju ženu s vlastnými deťmi, tak to isté môže neskôr urobiť aj tebe.

Je to už len na tebe.

urobila si to najlepsie co si mohla. hrat druhe husle je ponizujuce. kvoli detom neodide od rodiny - dobra blbost. deti zrejme uz v dnesnej dobe sluzia len ako vyhovorka.

neziju spolu preto ze ho manzelka podviedla. lenze ja teraz neviem co vlastne citim, som z toho velmi smutna, nic ma nebavi a zacina mi chybat. moj hlavny dovod rozchodu bol strach ze sa raz zalubim a budem velmi trpiet, bohuzial na tomto mi vzdy stroskotali vsetky vztahy.

Tiež mám pocit, že ťa to nejak veľmi nerozhodilo, že je koniec.Samozrejme, že jeho reakcia bola iná-doteraz mal i rodinu, keď potreboval, a aj teba (spoločníčku na voľné a osamelé chvíľky a sex).V podstate mu to takto vyhovovalo-nikde žiadne stopercentné záväzky.Taká pohodička....A teraz si mu to trošku nabúrala.Lenže podľa mňa , urobila si výborne.Je o ničom, zdržovať sa vo vzťahu, ktorý pre teba nemá perspektívu.Stále sa uhýbať "bývalým" povinnostiam a chápať a tolerovať veci, ktoré vlastne nikdy neskončia.Podľa mňa by si stratila kopu času a stále by si bola na druhom mieste.Vždy by tu bolo nejaké POČKAJ, POTOM, NAJPRV DETI POTREBUJÚ....a tak.A vlastne ti nemá byť čo ľúto a ani sa nad tým veľmi netráp, lebo z tvojho "hlasu" ozaj nie je cítiť lásku k nemu, a nech ťa neovplyvní jeho reakcia....on nemusí byť sklamaný z lásky,ale len prekvapený, že si taká silná a vieš, čo chceš a hlavne, čo nechceš.On tiež nechce riešiť nanovo život, takto to bolo preňho pohodlné a doteraz mu to stačilo....ver mi aj keby si ho nesmierne milovala, stále by si čakala a čakala a nič by sa nezmenilo a k tomuto by neskôr prišlo a ešte by ťa to veľmi bolelo...buď happy a hľadaj si voľných , bez záväzkových...budeš na prvom mieste a nemusíš riešiť takéto komplikácie a ustupovať preňho prvoradým veciam.....