Ahojte :) mám 20 rokov a mám asi nie najlepšie obdobie..nemám to komu povedať nechcem zaťažovať druhých a aj tak si myslím, že by mi neporadili a neviem či nejaká rada na toto je...Začnem od začiatku asi ešte pred polrokom som bývaa smutná a neviem ani prečo proste taký pocit nič ma nebavilo ale nedávala som to najavo ...vždy som sa a aj sa snažím byť pre druhých o najväčšou oporou ..po tomto smutnom období nastalo také..také pekné obdobie kedy sa mi darilo ..našla som si niekoho a celé to bolo fajn...s ním som bola asi 2 mesiace a otehotnela som ...samozrejme, že som mu prestala veriť všetko sa pokazilo a šla som na interupciu čo bolo nedávno en pred dvoma dňami ...nepotrebujem, aby ste ma niekto súdili čo som spravila a podobne...Každý deň si pekne zapálim sviečku a porozprávam sa s tou malou dušičkou...problém je ale v tom, že nik sa ma neopýta ako sa cítim každý mi len hovorí svoje problémy a ja už nevládzem a nemám nikoho kto by ma pochopil nedokážem takto ďalej som smutná naozaj smutná...cítim sa tak akoby som mala zvládnuť druhých problémy ale sama tiež potrebujem pomoc...
Nik sa ma neopýta ako sa cítim
Jasne, ze potrebujes cas....kazdy z nas, ak prezije cosi zranujuce, potrebuje cas, aby sa z veci dostal. Ale tiez to nejde len tak, ze sa zrazu zobudis a bum, je po vsetkom zlom. Daj si presne taky cas aky potrebujes (co je tazke urcit) ale zaroven skus premyslat pomalicky nad tym, ako inak pristupovat k ludom, aby aj oni mali k tebe vacsiu uctu a nerobili si z teba butlavu vrbu, pripadne, aby si im doverovala (samozrejme tym, co za doveru stoja). Drzim palce :)
Asi hlavne potrebujem cas na veci co sa stali a potom mozem riesit zmenu myslenia...dakujem...
Delete, ja som uz poradila zakladatelke temy, ako moze dat pocitit druhym ludom, ze jej nemaju skakat po hlave, ale zaroven ich neurazit. A tak isto ako nema na seba prenasat problemy inych. Je to o asertivnom spravani, treba si ho nastudovat a denne skusat, jedine tak si clovek vytvori nejaky navyk. To nie su nejake poucky, ktore sa clovek naspamat nauci a vie to. Je to o sposobe komunikacie a postoja k inym, a to treba skusat. A je to sakra tazke, ale da sa to zaviest do praxe.
Ale pokial ma niekto zarytu predstavu, ze to nejde, tak to nejde :)
A ako sa to dá naučiť keď sme už pritom. Citliví a vnímaví ľudia to podľa mňa až natoľko nedokážu...
napíš prosím ako sa to dá naučiť okrem zmeny myslenia daného človeka?
Lenze takym sposobom si clovek robi sam problemy. Najma, ak vieme, ze sa da naucit spravat inak :)
U niekoho ten obranný mechanizmus nefunguje... a ak je človek citlivý tak vníma všetky problémy druhých a dokonca aj tie, ktoré sa ho netýkajú. Taký človek ich jednoducho cíti a nedokáže ich ventilovať. Nemá ochrannú bariéru ako iní ľudia.
To, ako sa ludia k tebe spravaju, ze sa ti zdoveruju ale o tvoje pocity sa nezaujimaju, si si trosku zapricinila aj ty sama :) Neber to v zlom, skusim ti to vysvetlit.
Ludia si k tebe dovolia len to, co im dovolis ty sama. Ako nahle z teba niekto vyciti, ze sa moze na teba "napojit" a vyuzivat ta, tak to urobi. Ak za tebou ludia radi chodia, zdoveruju sa ti, ale pritom ich nezaujimaju tvoje vlastne problemy, tak zjavne nikdy u teba nevideli, ze by si sa tomu branila, zeby ti to vadilo. Nie je zle voci tomu protestovat. Prave naopak, malo by to fungovat tak, ze ludia sa zdoveruju navzajom.
Z tohto mozes von jedine tak, ze tym ludom das pocitit, ze ti ich spravanie vadi. Napriklad ak ta vyuziva takto tvoja kamoska, normalne jej povedz, ze by si uvitala, ak by ste obcas riesili aj tvoje problemy. Musis byt uprimna. Si zjavne velmi mily a ochotny clovek, ale pokial dovolis, ludia ti budu skakat po hlave coskoro.
A dalsia vec, velmi zle si to pochopila. Ty nemusis nijakym sposobom zvladat problemy inych....To je velmi mylna predstava. Vypocut niekoho, poradit a bodka. Neprenasaj na seba problemy inych, nech ta netazia, nech sa necitis za druhych zodpovedna....
Ja viem ako sa cítiš..pretože presne tak isto sa cítim celý život aj ja. No ešte som neprišiel nato, ako z toho von. Ale asi to bude najskôr zmenou myslenia.
výborne sa to číta a je to presne ten pocit ako ked si v divadle a myslíš, že si tam sama, je pravda, že neviem prijímať nikdy som nebola na to naučená ...neviem čo mám od ľudí čakať neverím im a mňa nezaujíma čo mi povedia lebo ešte mi nik nepovedal to čo by som potrebovala počuť ...veľmi pekne vám ďakujem :)
doubledog...cítim sa byť strašne odlišná a preto asi sama i ked mám okolo seba niekoho..veľa ľudí čo sa mi zdôveria ale ja sa nemôžem nikomu nieže by som sa nemala komu len ja im neverím a viem, že z obrovskej časti je to moja chyba...
Opäť si to napísala skvele a ja ako blb nemám k tomu čo dodať :)
