Neviem kde začať. Moje meno sa začína na štvrtú znelú, nepárovú spoluhlásku. Všetkým, ktorý máte všeobecný prehľad určite došlo že začiatočné písmeno môjho mena je L. Nebudem písať svoje celé meno, jeho meno, všeobecný opis, ani nič podobné. Viem, je na 99 % isté že túto \\\"spoveď\\\" nebude čítať niekto kto ma pozná a kto by mohol vydedukovať o koho ide. A na 99,99 % je isté že si to dotyčný okolo ktorého sa točí môj svet taktiež neprečíta. Ale aj jedno percento, aj tá jedna desatinka je niečo....Teraz naspäť k téme... Som bezhranične zaľúbená do niekoho koho skrátka nemôžem mať. Neviem či sa to dá nazvať láskou alebo skôr posadnutosťou. Problémom nie je že by som bola neatraktívna, práve naopak (nespájajte si toto moje osobné vyzdvihnutie prosím s povýšenectvom a už vôbec nie s narcizmom, som pomerne skromná, ale zároveň sa viem aj pochváliť...povedala by som že je to tak pol na pol). Problémom je vek. Má raz toľko čo ja plus dva roky(pomoooc)...Áno, áno teraz si určite všetci poviete že nejaká mladá a neskúsená je zamilovaná do staršieho. Stará rozprávka. Môžem povedať že je to iné ako keď baba ktorej ledva vypadli všetky mliečne zuby s cigaretkou medzi prostredníkom a ukazovákom povie medzi kamarátkami aká je z neho hotová, aký je sexi a že ho asi miluje. Dievčatá a ženy ktoré zažili niečo podobné iste dosvedčia že tá hlbšia láska alebo posadnutosť (stále si nie som istá ako ten cit nazvať...) je keď sa tešíte a zároveň bojíte vášho stretnutia, keď veľmi chcete aby sa vaše oči stretli, ale bojíte sa že váš bojazlivý a zároveň túžobný pohľad nebude opätovaný a tak sa nakoniec nepozriete, tŕpnete duševným vzrušením a predstavujete si jeho modré oči na sebe (farbu jeho krásnych kukadiel som si nemohla odpustiť nespomenúť...), keď tri hodiny pred tým ako zaspíte bdiete a premýšľate nad tým krátkym dialógom, ktorý ste s ním viedli, keď sa raz za čas osmelíte bleskovo pozrieť do jeho hlbokých očí, vaše pohľady sa stretnú a vám behajú mravce po celom hladkom svalstve...keď postupne nachádzate jeho chyby a uvodomíte si že ich zbožňujete, keď si predstvujete pri vybraných songoch vaše stretnutie o pár rokov, plnoletá, mladá, konečne vspelá... šanca ho získať bude grandiózne väčšia, keď...skrátka tých keď mám veľa a iné zaľúbené ženy a dievčatá istotne tiež...Jediné čím som si v súvislosti s ním 100% istá je že máme rovnaké iniciály krstných mien...Veľa ľudí si iste položí otázku ako ho môžem milovať keď viem o našich spoločných veciach tak málo...Možno mierim vysoko (vždy som tak mierila), ale niečo mi skrátka hovorí že on je ten pravý...Za tých pár rokov kým dospejem naberiem skúsenosti a potom budem preňho objekt nad ktorým nebude uvažovať ako nad dieťaťom...Týmito slovami sa často upokojujem... Jedna z vecí ktorá neustále nedá pokoj je či on aspoň uvažuje \\\"Mmm...o také tri - štyri roky bude dobrá\\\"...Chcela by som to vedieť. Zmenilo by to môj postoj k nemu, bola by som v jeho prítomnosti odvážnejšia a vedela by som čo si môžem dovoliť...A ešte sa veľmi bojím že raz príde deň keď sa teda po rokoch stretneme, on ma nespozná a ja zistím že už ho nemilujem...Je to len platonická, detská láska alebo mi tento cit vydrží do vtedy kedy sa jeho postoj ku mne bude orientovať ako k plnoletej......nikomu som sa s tým ešte nezverila, nemám skrátka odvahu...chcela som sa vyrozprávať, v tomto prípade teda vypísať...Naozaj neviem ako sa mám k mojim citom k nemu stavať...
-L
