Stretla som uzasneho cloveka, muza. Zatial sme boli len dvakrat vonku a piseme si cele dni. Mam pocit, ale mozno sa mylim, ze nieco krasne zacina. Kedze som to strasne dlho nezazila, tak potrebujem poradit. Mam za sebou dlhy vztah, zatial sme sa o takychto veciach nebavili. Ale nie som na to uplne hrda. Bol to starsi muz, najskor zenaty a klasicke reci o tom ako si nerozumeju, bolo to cele na dialku, ani neviem ako som sa do toho dostala a spadla... Bola som strasne mlada. Mozno mi chybala opora, chybal mi otec a on bol pre mna obrovskym vzorom... Trvalo to dlho. Bol moj prvy...
Nechcem si to u tohto muza pokazit, naozaj nie. Na druhej strane ani klamat ho. Ako to bolo u vas? Kedy prislo na rad priznanie s minulostou? Isto z nicoho nic na neho nechcem vybafnut vsetko, ved este vlastne ani nic nezacalo medzi nami. Ale ak by to raz prislo... Sam sa mozno pytat nebude, teda rozhodne nie teraz, ale raz urcite a nechcem, aby mi to mal potom za zle, ze som mu to nepovedala skor... A aby som nebola v jeho ociach klamarka alebo nieco take...
