nepisem sem prvykrat. uz viackrat som sem pisala o mojom partnerovi. doteraz som nevedela presne uchopit a pomenovat ten problem, ktory mame vo vztahu. dnes po precitani clanku ma zamrazilo. prezenu.noviny.sk vo vsetkych bodoch sa zhodujeme.
Sme spolu rok a pol. Zo zaciatku vsetko krasne, presne take, ake to ma byt. Uz po troch mesiacoch zacal on prvy s planovanim spolocneho byvania. Bolo to naozaj krasne to pocuvat, ze takto o nas sniva. Asi po tristvrte roku sme spolu zacali byvat v podnajme ,,ze ideme vyskusat ako sa nam spolu zije,,. Obcas nejaké nezhody. Ako to normálne byva. Za ten cas som si na nom vsimla nejake veci. Nema rad ked sa stretnem s nejakym kamaratom, najradsej by bol aby som nikam nesla sama, uraza sa, trucuje. Raz skoncilo v kosi jedlo, potom objednanie k lekarovi co som mu vybavila, moje cigarety...Nebyva to casto, ale ma taketo moresy.
Toto leto sme mali odist z podnajmu kde sme byvali. Zacal uvazovat o kupe domu. Spolocne. Popravde, nechala somm ho nech hlada, nech to studuje, chodili sme na obhliadky, no nebola som o tom 100% presvedcena. Zauradovali moji rodicia a radili mi aby som si vzala byt sama na seba a on tiez. V tom sa citim dobre, myslim si, ze v dnesnej dobe je to rozumne. Ved sme spolu len rok a pol. Samozrejme nesuhlasi, vidi to tak, ze si robim zadne vratka, ze chcel aby nas nieco spajalo. Ze ked si vezmem byt, ze on nic riesit uz nebude, ze zije len pre mna. Zaciatkom minuleho tyzdna sme boli pohadani kvoli koncertu na ktory som sa tesila a on tam vlastne len siel kvoli mne. Vycital mi ze som polovicu koncertu prestala vonku s cigaretami a ze ci je to normalne. Na tom sme sa tak pohadali, ze si zbalil veci a chcel odist. Potom sa vratil. Plakali sme obaja, vravi, ze by odisiel niekam daleko, ze kasle aj na pracu aj na vsetko lebo je tu len pre mna.
S tym bytom. Vravim mu, ze kam sa ponahlame, ved to budeme mat do plusu. on byt ja byt, jeden prenajmeme v druhom budeme zit, raz to dame detom. Nie. nepaci sa mu to. Vravim mu, za par rokov predame, nieco z toho mat budeme, stale lepsie ako tie roky zit na podnajme a tie peniaze uz neuvidime.
Nepaci sa mu, ked sa venujem nejakej zalube, berie to tak,,ze ho zase opustam,,
Co som mu o tom mojom rozhodnuti s bytom povedala, mam taky divny pocit, aj mi povedal, ze je z toho taky nervozny, ze sa boji ze havaruje. Ze preco cakame este so spolocnym byvanim, ze sme mohli aj so sexom pockat. Bola som jeho prva. Mam z toho vycitky a neviem ci ma pochopite, ale zacinam mat aj troska strach z neho. Neviem si to vysvetlit. Nikdy ma neudrel ani naznak ani nie je agresivny, ale je pravda, ze ozaj co sa v jeho vnutri odohrava ja neviem, je skor itrovert, tichy muz, mozno ma tajomstva, vravi ze nema. To s istotou povedat nemozem. A teraz posledny tyzden zacinam mat obavu ze ho prestanem lubit. Vsetky take tie negativne emocie, ktore posledne tyzdne u mna vyvolal ma desia.
Na zaciatku vztahu, uplne tie prve dva tyzdne som nemohla jest, mala som divne stahovanie zaludka, neboli to tie ,,motyle,,ako kazdy mi vravel, ze je to to. Az pot zo mna tiekol ked mi pisal, taky pocit ako ked sa pred vami zrazu objavi revizor a nemate listok....Neviem ci mi nieco podvedomie vtedy chcelo povedat. Prosim poradte mi co mam robit.
