Mám 22 rokov, a mala som 36 ročného priateľa (rozvedený, 1 dieťa) . Mali sme spolu krásny, veľmi intenzívny vzťah, 4- mesačný vzťah.
Až jedného dňa 21.9.2014 odišiel zo Slovenska, a nikomu nič nepovedal, ani mne, ani jeho mame, dcére, nikomu .... Mal síce nejaké dlhy, o ktorých som nevedela, tak evidentne preto aj odišiel zo Slovenska. Ale nejde mi do hlavy, prečo tak náhle ..zo soboty, na nedelu sme boli ešte spolu v Piešťanoch na pobyte, a všetko bolo fajn, potom v nedelu o 17:00 hod. ma vyhodil doma, s tým, že za nejaké dve hodiny by sme ešte mohli ísť niekam von .. volala som mu už o 18:00 hod, no už vtedy ma nezdvíhal, 5 krát som mu volala a nič. Na ďalší deň som mu zase volala, a už bol vypnutý. Nikto nevedel kde je, čo sa mu stalo, až po dvoch dňoch sa ozval sestre, ktorá žije v Taliansku , že ide tam ... došiel tam so slovami, že na Slovensko sa už nikdy neplánuje vrátit ... je mi z toho na nič, nespím, nejem ... keby mi aspoň smsku napísal pred jeho odchodom, aspoň keby mi niečo povedal ,...no on nič, doteraz sa mi neozval (už je tomu týždeň) . Nie len mňa tu nechal, ale aj jeho dcéru ..... nezvládam celú túto situáciu, stále iba plačem , neviem sa pohnúť ďalej .... nerozumiem tejto jeho reakcie , ako mohol len tak odísť , neozvať sa mi, veď ma ľúbil ako koňa, som si toho vedomá, bolo to cítiť z jeho slov, dotykov, činov .... nezvládam to :(
