Ahojte som mlady 14 ročny teenager a prosim vas o radu presiel som uz tri skoly a nemam ziadnych priatelov v tejto tretej škole som mal kamarata no moji nepriatelia sa s nim naschval bavia aby som sa nemal ja s kym bavit' pretoze mi zavidia oblecenie a take picovinky ja uz neviem co si mam pocnut' nikde nemam priatelov ozajstnych vzdy aj ked ideme na konci roka na vyleta nemam par som vzdy v nechcenej trojici u dievcat,!¡ raz ked ma vsetci odnseba odstrcovali ze nejdu so mnou mal slzy v ociach a mojnkamarat povedal ja s nim idem a isiel so mnou nenavidim mojich skurwenych spoluziakov uznsamto s nimi neda vydrzat vzdy ma ln vyuzivaju na chipsy ....... atd kus sa so mnou pohraju no ak ich dojemee. Odidu od o mna a zase som saaaam uz sa mi nechce zit!,!!,!!!!!!!!!!, ; P
Nemam žiadnych priatel'ov v škole ani v meste!
D'akujem ti monroe pekne si to pravdivo napisala ! To si prezivam aj ja dufam ze najdem kamaratov na strednej alebo na vyske! :-)
ahoj Petko311
sa mas super, na vylety si v trojici s dievcatami, resp. vobec chodis na vylety :D mas aj chipsy, vyskusal si si uz 3 skoly, máš zrejme drahé oblečenie.
zavidim ti tvoj zivot :)
miesto toho, aby si hľadal správnych priateľov - staň sa správnym priateľom.
čo mám z toho, že pomáham ľuďom? stojí ma to čas, peniaze, nervy ... ale láska ma napĺňa šťastím :D
keď niekto kúpi chipsy, majú ľudia čo jesť.. keď niekto robí domáce úlohy, majú sa druhý od koho učiť ..keď niekto ide na výlet na bicykli, majú ľudia s kým ísť ..
na to, čo v živote rád nemáš nechaj tak: sústreď sa na to, čo v živote rád máš.
život je vykonávanie toho, čo máme radi.
všimni si seba a spomeň si pri čom si šťastný: ak rád čítaš knihy, zrejme čítanie v kníhkupectvách a čas v knižnici je tvoj živel. máš rád gymnastiku, tráv čas v telocvični. máš rád angličtinu, prihlás sa do jazykových kurzov.
spomeň si na veci staré, ktoré máš rád. alebo si premysli, čo by si rád vyskúšal.
častokrát čo nemáme radi, alebo čo druhým závidíme chceme sami. napr. závidím tomu chlapcovi, čo hrá tak pekne na gitare (v preklade baví ma gitara !).. závidím tomu dievčaťu že má okolo seba toľko kamarátok (v preklade chcem sa starať o toľko kamarátov !)
ak chceš ísť do mesta niekam, popros niekoho o kom vieš chodí do mesta (rodičov, známych, kamarátov-nech sa idete prejsť, popozerať, najesť atd atd .. uvidíš čo budeš vidieť a pocítiš čo ťa zaujíma a tam potom choď :)
veľa šťastia Petko311 :)
ahoj ahoj , takže čo sa týka tvojho problému. Nie si sám :) mám ten istý problém ako ty, nikdy som nemala kamošov, od mala som sa hrávala sama aj keď mám súrodenca ale o dosť staršieho, celú základnú ma šikanovali, pár krát som sa pokúšala zabiť - to nie je riešenie. Na výlety som nechodila, pretože som vedela že na nich budem stokovať sama, a pretože ma moja trieda nenávidela lebo som bola iná v tvojom prípade ti závidia oblečko a frahé veci, v mojom to bolo že ja som nikdy nové veci nemala ale vždy z druhej ruky alebo zdedené a celkovo som nezapadala lebo som bola hodnotami založená inak zato oni dosť racionálne a materialisticky. Potom som šla na strednú kde som si myslela že budú detská ako ja a budú mi rozumieť, ale ako sa hovorí "zlaté voči kamaráde" a síce som si našla outsiderky 2 ako som bola ja z mojej triedy kdekoľvek som sa pohla boli na mne nenávistné pohľady a ohovárala ma celá škola pretože som šla na strednú dosť skoro v tvojom veku vlastne už :) nakoniec to skončilo že som chodila ku psychiatričke a napchávala ma liekmi aby mi nehrabalo a nepokúšala sa vkuse zabiť lebo som mala ťažké depresie. Chovala som sa z tých liekov čudne čo ľudí odo mňa ešte viac odradilo a potom keď ma jedna spolužiačka takmer zabila že mi do pitia vyliala celú fľašku silného lieku používaného po operáciách a pri zlomeninách sa o mne po škole roznieslo, že beriem drogy. Takže som ostala sama a ani mimo školy som nemala kamošov ani nemám. S nikým si nerozumiem ani s vlastnou mamou ale takto ti poviem chlapče :) teraz som dospelá a sústreďujem sa na výšku a na svoje záujmy, proste robím čo ma baví a tomu sa venujem a chcem v živote dačo dosiahnúť i keď občas mám depresie a sem tam sa pokúšam zabiť, posledný krát keď som sa predávkovala liekmi som sa zľakla a uvedomila si že to nie je riešenie že prídu ľudia čo zato stoja, že nemáš niečo v živote ľahké neznamená že máš s tým hneď seknúť nie vždy všetko ide ako chceme. Radšej sa teš z toho čo máš, a nesmúť nad dákymi primitívmi pekne povedané povedz im do očí čo si o nich myslíš alebo ich úplne ignoruj akoby tam ani neboli a pošli ich do p.. s úsmevom to ich zničí :) nikdy nevieš či raz nebude niekto z nich tvoj podriadený ak budeš na sebe makať a dačo dosiahneš a potom im to dáš vyžrať ;) . Poradím ti, pozri si The Secret (Tajomstvo) je to veľmi zaujímavé a ak sa to naučíš používať budeš mať všetko čo chceš, mne to tiež pár krát vyšlo len moja smola je že som smoliar a hrozne negatívny človek, najprv vidím tie zlé možnosti alebo čo sa môže stať nikdy som nechodila sa baviť s ľuďmi ani na stanovačky či párty o diskotékach nehovorím na kino zabudni mám z nich strach doteraz. Ono si človek zvykne ak je taká povaha, ale rozhodne sa nezabíjaj a je lepšie jeden pravý priateľ ako 20 falošných :) a ak ten tvoj "kamoš" čo si napísal sa nechá od teba odrádzať dákymi zaostalými opicami tak pravý priateľ to asi nebude :). Teraz sa neuraz, ale si ešte decko ;) takže hlavu hore ľudia v živote odchádzajú a prichádzajú a teenageri v tvojom veku sú hrozní. Ja si spomínam že moji spolužiaci začali piť a fajčiť už vo 8 triede a teraz sú z nich prepité stoky čo si zničili život. Len sa nevzdávaj! Nie si v tom sám ;) nato pamätaj...Mohol si byť na tom horšie nemať domov, čo do úst, kde spať alebo by si mohol chodiť z holou riťou. Človek si neváži to čo má kým to nestratí, tak si to váž a nemysli na debiliny lebo ti to len ukracuje zo života ;)
