mam 25 a citim sa stara aj ked mi tipuju maximalne 19 rokov...nedavno som si presla burlivym rozchodom...ako v kazdom vztahu, malo to byt navzdy, boli sme spolu niekolko rokov uz sme spolu byvali a planovali, ale nevyslo to...okolo mna su same pariky, bud chodia spolu na dovolenky na vylety, alebo su same svadby, cakaju a tesia sa na babetko... aj moja starsia sestra sa minuly rok vydavala a tiez ma babetko....minule som sa nad niecim rozculovala a mama mi povedala ze frflem ako stara dievka....strasne sa ma to dotklo...az tak, ze som sa zavrela do izby a potajomky sa vyrevala..ja som rodinne zalozeny typ a chcem mat manzela a peknu sudrznu rodinu...mam pocit ze vsetci naokolo su zadani a stastni len ja som ako taky kol v plote...okrem toho aj skoro vsetky moje kamaratky su zadane, cize ja travim malo casu s nimi..inak som sama...chodim sama behat, sama na obedy, sama na nakup atd...okrem toho musela som si opet zvyknut na MHD pretoze ja auto nemam, ale priatel mal.. sama by som asi nezvladala domacnost a ani by som sama nechcela travit cas v byte, preto som sa vratila naspet k rodicom domov...je mi z toho strasne zle... bojim sa samoty a pritom som velmi spolocenska rada sa smejem... ja uz neviem co mam robit...ja nechcem byt sama...bojim sa toho..niekedy chytam uz aj depresie...snazim sa vzdy zamesytnat mysel, ale nie vzdy sa da s tym bojovat....prosim poradte mi alebo mozno potrebujem len nejake povzbudenie alebo si precitat vase zivotne pribehy ktore sa tykali samoty..snad to nieje este na psychologa :(
Mam 25 rokov a pocit, ze je to uz vela
Tiež mám obavy z budúcnosti a samoty, no risknem to...hádam viac získam;)
Tiež som ten rozchod nečakala, no priateľ bol ešte nezrely na vážny vzťah, bohužiaľ to zistil, keď som bola už úplne zamilovaná a plánovala s nim budúcnosť...a zrazu koniec:(...mala som také isté obavy ako ty, aj narážky od rodičov, od sestier, ktoré sa už osamostatnili, že čo so mnou bude a pod....no necíť sa pod psa:D...zistila som, že musím niečo zmeniť, lebo stojím na jednom mieste. Tak som si našla novú prácu a momentálne si hľadám aj podnájom...cítim, že potrebujem zmenu, no keď zostanem tu kde som teraz, tak sa zadusím...
131313
v com napriklad to mas rovnake? a ako to riesis?
Sranda, že vo viacerých veciach to mam rovnako:)...ja mám 26...tiež po rozchode, dosť bolestivom, snažím sa zariadiť život na novo...práca aj nové bývanie...
nechcem pisat odkial som...
mam pocit, ze som slaba na to byt sama...potrebujem spolocnost no nikde ju zatial nenachadzam...a cakam stale kedy to pride :/
Novonabudnuta sloboda ti poskytuje mnozstvo prilezitosti, vyuzi ich. Nauc sa byt stastna sama so sebou, inak nebudes schopna mat plnohodnotny vztah.
ak sa mozem opytat,odkial si?
dakujem vam dobre sa to cita...ved sa snazim s tym bojovat...chcem aj cestovat ale zas nie sama...momentalne cakam kedy kamaratku "pusti" frajer na vylet...mam plan na zimu chcem navstivit vela miest napr londyn, pariz,vieden, praha... dufam ze mi to aj vyjde, mam nieco nasetrene...s tym mhd to bol priklad na co vsetko som si musela zvykat po rozchode..si predstavte ze sa cca 3 roky pohybujete vsade autom a zrazu zo dna na den ste nuteni cestovat mhd alebo peso..peso to mi vobec neprekaza ked je von pekne, ale mhd to je zdlhave vela neprijemnych ludi tam je, niektori pachnu, nedavno som mala konflikt so starsou pani ktora dobre ze si na mna nesadla pritom mala minimalne 5 volnych miest naokolo, nasledne par dni zacala po mne ziapat spoza chrbta revizorka,ze chce cestovny listok,lebo som si ju nevsimla ked stala za mnou...atd.preto to, ze som si musela zvykat na mhd..nie ze som "niekto" kto sa potrebuje vyvazat, no predsa je to zmena a citim sa divne. Chcem sa dat aj trocha dokopy napr. som kratkozraka, ale uz mam ustaleny zrak, chcem ist na operaciu...dalej napr. chodit na masaze,lebo mavam bolesti chrbtice... snazim sa zatial ako viem ale mam pocit, ze ta samota je stale (iba) okolo mna a ma prevahu nad mojou myslou. Ja milujem spolocnost dobre naladenych a prijemnych ludi..niekedy mam take dni ked nemam co robit , ze sa idem zblaznit a je mi do placu...hlavne ked mam volno.ked kamaratky cez vikend maju program s priatelmi..vtedy sa citim najhorsie..viem, ze niesom sama, ale citim sa tak...spoznala som aj par novych ludi aj chlapov co ma volaju na kadejake vecere obedy vylety..no ja som taka, ze ked ma jednoducho nicim nepritahuje tak s nimi nepojdem nikam....ja to nedokazem... necitim sa prijemne ked mi nadbieha niekto kto sa mi nepaci, kde z mojej strany nieje ziadna chemia...skor ma to vtedy odpudzuje..niekedy mam ale pocit, ze chlapi ktori sa pacia mne sa ma skor boja.... pisem asi vela..lebo je nedela kazdy ma program a nemam sa komu anilen vyrozpravat...idem aspon mame pomoct upratat doma ....
Ako dievča nezostanes určite sama, len sa neuponahlaj ze si sama lebo skončis s nejakým magorom. Všetko má svoj význam aj ta samota ti veľa dá neskôr uvidíš, človek by chcel mať všetko zo dňa na deň, hneď ako si to zmysli, ale všetko má svoj čas.. Teraz máš asi zle obdobie ide jeseň bude to ešte horšie skus si nájsť nejakú aktivitu ktorá ťa zamestná. Hlavne nepozeraj moc Facebook tam sa každý predvádza.. Bud rada ze nie si slobodná mamička ako poväčšine žien v dnešnej dobe tak si užívaj voľnosť a nauc sa žiť aj sama ono príde co ma prist a ver tomu ze si to budeš dva krát viac vážiť ako keby to malo dôjsť hneď. Ja mam 29 a keby som počital koľko krát si každý utahuje somna tak revem asi vkuse ja sa len zasmejem, tak nabudúce keď ti niečo mama povie tak to prameň na srandu a mas:)
tiez ma zaujala ta veta
